Víťazmi vládou predstaveného návrhu štátneho rozpočtu sú dôchodcovia. Tým napriek stabilnému príjmu aj v časoch krízy porastú penzie. Porazenými sú ľudia pracujúci pre štát, ktorých v lepšom prípade čaká zmrazovanie platov a v horšom prepúšťanie. Vláda totiž plánuje v budúcom roku prepustiť každého desiateho úradníka.
Podľa predstaveného rozpočtu sa zmrazovanie platov nebude týkať všetkých zamestnancov štátu. Ako upozorňujú odbory, mzdy porastú všetkým ústavným činiteľom, sudcom a prokurátorom. Šetriť sa plánuje hlavne na bežných ľuďoch pracujúcich pre štát.
Medzi nimi sú napríklad opatrovatelia v domovoch sociálnych služieb, ktorí v časoch pandémie ostali nepretržite aj niekoľko týždňov vo svoje práci. Napriek tomu sa platy mnohých z nich budú v roku 2021 pohybovať okolo úrovne minimálnej mzdy. Teda sumy 623 eur v hrubom.
Viac peňazí v budúcom roku od vlády nemajú dostať ani učitelia, lekári, zdravotné sestry, alebo štátni úradníci. Napríklad pomocná pracovná sila v školskej kuchyni bude mať v prípade nulového zvyšovania tabuľkový plat pod úrovňou minimálnej mzdy.
„Je to pre nás neakceptovateľné, a preto, pri dodržaní všetkých pandemických obmedzení, budeme pokračovať v protestných aktivitách aj v súvislosti s valorizáciou platov vo verejnej a štátnej službe, kde aktuálne prebieha kolektívne vyjednávanie,“ uviedla v stanovisku pre média Monika Uhlerová, viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR).
Štát žiada od ľudí utiahnutie opaskov v časoch, keď mzdy politikov vzrastú o stovky eur. Zo zákona musí byť plat poslancov trojnásobok priemernej mzdy z predchádzajúceho roka. Ministerstvo financií napriek recesií v tomto roku počíta s rastom priemernej mzdy o 2,6 percenta.
V takom prípade základná mzda poslancov stúpne z 3 276 eura na 3 361 eur. K tejto sume treba pripočítať ešte paušálne náklady, ktoré v prípade poslancov z Bratislavského kraja narastú z 1 966 na 2 017 eur a mimo neho z 2 294 na 2 353 eur.
Prepúšťanie a vyššie dôchodky
Ministerstvo financií predstavilo rozpočet na rok 2021 na rokovaní vlády v stredu. „Hlavným negatívom je, že návrh neobsahuje dôveryhodný plán na ozdravovanie verejných financií. Vlada sa pre budúci rok rozhodla ísť cestou stimulov aj na úkor rastúceho dlhu. Pre ďalšie roky počíta s miernym znížením štrukturálneho deficitu, avšak bez konkretizácie opatrení,“ upozornil Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
Ľudia tak nevedia, či sa v budúcich rokoch majú pripraviť na zvyšovanie daní alebo znižovanie výdavkov. Ministerstvo financií zatiaľ len v dokumente Moderné a úspešné Slovensko načrtlo ambíciu zvýšiť dane z nehnuteľností spolu s environmentálnymi daňami.
V rámci šetrenia je v rozpočte spomenutá snaha o prepustenie zbytočných štátnych úradníkov. O pár rokov má prísť o zamestnanie každý desiaty človek pracujúci pre štát a zvyšní zamestnanci majú ich prácu zvládnuť vďaka naštartovaniu digitalizácie ekonomiky.
„Na druhej strane rozpočet obsahuje zdvojnásobenie výdavkov na vianočné príspevky pre dôchodcov, zavedenie autobusov zadarmo či novej tehotenskej dávky,“ dodal P. Goliaš. Penzistom pritom ako jedinej skupine obyvateľstva nehrozí strata príjmu v časoch pandémie.
Vyrovnaný rozpočet nebude
Ani počas najbližších štyroch rokoch nebude mať Slovensko historický prvý vyrovnaný rozpočet. „Ak by sa nám niečo také podarilo, bol by to zázrak,“ povedal pre TREND minister financií Eduard Heger (OĽANO).
Pre pandémiou spôsobené ekonomické škody vláda v tomto roku počíta s deficitom 9,68 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje sumu 8,67 miliardy eur. V roku 2021 sa počíta so schodkom na úrovni 7,44 percenta a v tomto čísle je započítaná aj rezerva vo výške 1,04 miliardy eur. Mimoriadne finančné zdroje môžu byť použité na ratovanie hospodárskych škôd, ktoré už na jar pravdepodobne spôsobí tretia vlna pandémie.
Už v tomto volebnom období má vláda napriek súčasnej recesií ambíciu dostať deficit pod 3 percentá HDP. Lenže v predstavenom rozpočte sa nikde bližšie nešpecifikuje, ako dosiahnuť splnenie sľubu daného v Programe stability. „Zatiaľ nenastalo sľubované zlepšenie viacročného rozpočtovania, ktoré by dostatočne špecifikovalo trajektóriu príjmov a výdavkov tak, aby zabezpečili dosiahnutie deklarovaných cieľov,“ upozornila v analýze Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Ministerstvo financií sa v podstate spolieha na to, že tretia vlna pandémie na jar 2021 až tak neochromí domáceho hospodárstvo a v takom prípade sa neminie rezerva vo výške 1,04 miliardy eur. K lepším ekonomickým výsledkom pomôže aj Európska únia, ktorá krajine zadarmo poskytne v najbližších troch rokoch takmer 6 miliárd eur. Jedinou podmienkou je, že účel minutia týchto peňazí musia schváliť úradníci z Bruselu.
V optimálnom prípade tak deficit môže skončiť pod sľubovanými 3 percentami HDP. No s vyrovnaným rozpočtom momentálne nikto nepočíta. Podľa prepočtov ministerstva financií treba na dosiahnutie nulového deficitu v roku 2023 spraviť konsolidačné opatrenia za 6 miliárd eur. Na to v súčasnej vláde nie je ochota a vyrovnaný rozpočet môže byť len v prípade rýchleho návratu dlhotrvajúceho a silného ekonomického rastu.
S tým sa momentálne nepočíta. V tomto roku sa slovenská ekonomika prepadne o 6,7 percenta HDP, v budúcom narastie o 5,5 percenta HDP a v roku 2022 vzrastie len o 2,4 percenta HDP.
Pandémia v tomto roku spôsobí aj vysoký rast celkovej zadlženosti Slovenska. Hrubý dlh sa zvýši z minuloročných 48,5 percenta HDP na tohtoročných 62,2 percenta HDP a v roku 2021 dosiahne hodnotu 65 percent HDP. Ekonómovia sa zhodujú v tom, že je správne, ak v časoch recesie vláda podporuje ekonomický rast a šetriť má začať až v časoch hospodárskeho rastu.
