Veterné farmy mali byť riešením klimatickej krízy, rastúce náklady ich však stopli

Veterné elektrárne postavené mimo pevniny by mali byť tým najefektívnejším riešením klimatickej krízy. Nie len preto, že nezaberajú miesto na súši a nezavadzajú obyvateľom. Hlavne preto, že na mori sú silnejšie vetry, ktoré pravidelne vanú jedným smerom.

Na výrobu jedného megawattu elektrickej energie z vetra stačí menej turbín na mori, akoby bolo potrebné nainštalovať na súši. Na vodnej hladine totiž nie sú kopce ani budovy, ktoré oslabujú vietor a menia jeho smer.

Tým, že sú efektívnejšie pri výrobe elektrickej energie, zarobia si na drahšiu údržbu a vyplatia aj kapitálové náklady na svoju montáž v porovnaní s inštaláciou na súši. Aspoň takto to fungovalo doteraz.

Spojené kráľovstvo sa v posledných rokoch stala svetovým lídrom v produkcii elektrickej energie prostredníctvom veterných fárm inštalovaných na mori. Druhá najväčšia ekonomika Európy prevádzkuje 2 200 veterných turbín, ktoré majú inštalovaný výkon 8GW a dokážu zásobovať energiou sedem miliónov domácností.

Developeri parkov odskakujú od projektov

Až donedávna išlo o celkom dobrý zelený biznis spojený so štedrými dotáciami od vlád. S nárastom konkurencie a zlepšovania technológií klesali náklady a očakávalo sa, že v priebehu nasledujúcich rokov už budú zelené zdroje nákladovo efektívnejšie ako fosílne palivá. Dánska spoločnosť Ørsted, bývalý producent ropy a zemného plynu, sa v posledných rokoch stal jednotkou v budovaní veterných parkov v mori.

V USA mala veľké plány, keďže vláda chce vybudovať obrovské parky s inštalovaným výkonom 30 GW. Pre kontext, dnes má najväčšia ekonomika niekoľko parkov s výkonom menej ako 50 MW.

Na pobreží štátov Connecticut, New York a New Jersey prebehla v rokoch 2018 a 2019 súťaž, ktorú Dáni vyhrali. Zaviazali sa dodávať elektrickú energiu za určitú cenu. Všetko mali, pochopiteľne, prepočítané a projekt mal, samozrejme, priniesť zisk.