Čína (2022–2021): Lockdowny a energetická kríza
Desiatky miliónov Číňanov sa ocitli začiatkom júla 2022 v lockdowne po tom, čo sa objavili nové ohniská šírenia koronavírusu na viacerých miestach v krajine vrátane Pekingu a Šanghaja, informovala agentúra AFP.
Na sociálnych sieťach sa objavili príspevky obyvateľov uvádzajúce, že potraviny sú iba na prídel. Čínsky prezident Si Ťin-pching vtedy potvrdil, že vláda sa bude naďalej držať stratégie nulovej tolerancie voči covidu-19, a to aj napriek rastúcim ekonomickým nákladom týchto opatrení.
Čína sa stále obáva aj zopakovania energetickej krízy z jesene minulého roka, ktorú spôsobil nedostatok uhlia, ktorým pokrýva hlavnú časť svojej spotreby energie a sprísnenie emisných noriem. Krajina chcela znížiť svoju energetickú náročnosť zhruba o tri percentá, aby splnila svoje klimatické ciele, teda do roku 2060 byť uhlíkovo neutrálna.
Uhlie sa podieľalo na výrobe 60 percent elektrickej energie v krajine. Ambiciózny ekologický cieľ viedol k tomu, že čínske uhoľné bane, obmedzili ťAžBU v mnohých závodoch, čo viedlo k vyšším cenám suroviny.
Problémy s elektrinou zasiahli výrobu v širokej škále rôzne priemyselné odvetvia a vo viacerých regiónoch (najmä na severovýchode Číny) sa dotkli aj miliónov domácností, ktoré dostávali elektrinu na prídel. Napríklad kamióny mohli niekde natankovať denne iba 100 litrov nafty, teda zhruba 10 percent kapacity priemernej nádrže, v inej lokalite však iba 25 litrov, uviedla BBC. Čínske ministerstvo financií následne pozastavilo od mája 2022 dovozné clá na uhlie, pričom nulové clá platia do konca marca 2023.
