V najväčšej ekonomike sveta medziročný rast cien stúpol v novembri na 6,9 percenta. Američania prudšiemu zdražovaniu naposledy čelili v júni 1982. V tom čase medziročný rast cien vyskočil až na 7,2 percenta. Negatívny rekord môže byť prekonaný už počas najbližších mesiacov.
Dôvodov je viacero. Olej do ohňa rastúcej inflácie stále prilieva tlačenie peňazí. Ľudia tak majú dostatok peňazí. Len ich nemajú kde minúť. Pandémiou popretŕhané obchodné reťazce spomaľujú výrobu po celom svete. Výsledkom je napríklad nedostatok nových vozidiel. Keď je niečoho nedostatok, tak cena ide automaticky hore a k slovu sa dostáva vysoká inflácia.
Zlú situáciu už nedokázala dlhšie ignorovať americká centrálna banka (Fed). Jej guvernéri sa dohodli na rýchlejšom ukončení tlačenia peňazí. Program výkupu amerických cenných papierov sa skončí už v marci budúceho roku. Ešte pre niekoľkými týždňami sa počítalo s júnom 2022. Ďalej je v pláne rýchlejšie zvyšovanie základnej úrokovej sadzby. Aktuálne je jej hodnota v rozpätí nula až štvrť percenta.
Cieľom americkej centrálnej banky je udržať infláciu na dvoch percentách. Pre dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné zvýšiť jednodennú úrokovú sadzbu do konca roka 2022 na 0,9 percenta, 2023 na 1,6 percenta a 2024 na 2,1 percenta. Také sú najnovšie odhady budúceho vývoja od americkej centrálnej banky Fed.
Zvyšovanie úrokov automaticky zdražuje pôžičky. Drahšie úvery znižujú spotrebu domácnosti. Výsledkom je spomaľovanie inflácie. Lenže toto riešenie má dosť vážne riziko. Prudké zvyšovanie úrokov môže spôsobiť finančnú krízu. Dôvod je jednoduchý. S rastúcimi sadzbami stúpajú splátky hypoték. Časť domácností nezvládne platiť viac a príde o strechu nad hlavou. Príliš veľa zlyhaných úverov zas potopí banky. Napríklad v roku 2008 skrachovala americká banka Lehman Brothers a svet zasiahla finančná kríza. Odvtedy ma Fed rešpekt pred prudkým zvyšovaním úrokových sadzieb a výsledkom je rýchly rast cien.
