Väčšie zdanenie nehnuteľností namiesto práce by otvorilo dvere k vyššiemu hospodárskemu rastu

Slovensko je jednou z mála krajín, kde sa daň z nehnuteľností vypočítava na základe veľkosti obytnej plochy. Vo väčšine štátov EÚ sa daň určuje podľa trhovej hodnoty. Reforma tejto dane vyvoláva obavy najmä u starších obyvateľov žijúcich v rodinných domoch.

„Treba zdôrazniť, že nadmerné zdanenie dôchodcov a rizikových domácností nemá byť cieľom reformy. Tieto prípady je možné ošetriť daňovými výnimkami, úľavami alebo odkladmi,“ uviedol Martin Nevický senior analytik v Národnej banke Slovenska. Reforma má zvýšiť dane najmä lepšie zarábajúcim ľuďom a majiteľom viacerých nehnuteľností, pričom získané prostriedky sa môžu použiť na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce. Názory prezentované analytikom nie sú oficiálnym stanoviskom Národnej banky Slovenska.

Ste autorom poslednej analýzy o reforme dane z nehnuteľností „Od podlahy k hodnote“. Prečo je potrebné meniť súčasné nastavenie zdaňovania majetku?

Slovensko je veľmi zadlžená krajina, ktorá prestáva dobiehať životnú úroveň vyspelejších štátov a zároveň čelí obrovskej demografickej výzve. Musíme otvorene diskutovať o tom, ako ozdraviť verejné financie a naštartovať ekonomický rast. Naším cieľom je otvoriť verejnú diskusiu o prínosoch a úskaliach reformy zdaňovania nehnuteľností a ponúknuť k nej aj odborné podklady. Preto vznikla vami spomínaná analýza.

Značná časť spoločnosti je proti zdaňovaniu nehnuteľností na základe ich hodnoty. Aké výhody môže prípadná reforma priniesť bežným ľuďom?

V súčasnosti je slovenský daňový systém veľmi závislý od zdaňovania práce, pričom celkové daňovo-odvodové zaťaženie je nad priemerom eurozóny aj Európskej únie. Naopak majetkové dane sú nízke. Keby sme zmenili daňový mix, viac zaťažili majetok a menej prácu, vytvoríme tým priestor na vyšší ekonomický rast, z čoho budeme benefitovať všetci.

Pri pohľade na vysoké deficity krajiny sa získané peniaze skôr použijú na konsolidáciu ako znižovanie daní alebo odvodov pracujúcich ľudí.

Slovenské verejné financie sú v zlom stave a v budúcnosti sa pravdepodobne nevyhneme ani zvýšeniu daní. Mix výsledných opatrení bude záležať na preferenciách vlády, no každá konsolidácia bolí. Rast majetkových daní však najmenej obmedzuje hospodársky rast, čo je kľúčové, pretože prichádza k najnižším stratám životnej úrovne. Spolu s rastom ekonomiky navyše stúpajú aj príjmy štátneho rozpočtu a klesá tlak na ďalšiu konsolidáciu. Preto je dôležité, aby prípadné zvýšenie daní čo najmenej obmedzovalo hospodársky rast.

No k zníženiu daní a odvodov nepríde?

Použitie získaných finančných prostriedkov závisí od rozhodnutia politikov. Reforma daní z nehnuteľností však vytvára priestor na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce a zároveň prináša väčšiu spravodlivosť. Napríklad majiteľ luxusného bytu v lukratívnej mestskej štvrti dnes môže platiť na dani z nehnuteľnosti menej ako človek bývajúci na dedine v staršom rodinnom dome, čo nie je spravodlivé.

Ďalšou výhodou je stabilizácia príjmu samospráv. Aktuálne je zvyšovanie daní z nehnuteľností v kompetencii predstaviteľov miest a obcí. Starostovia aj primátori v snahe nestratiť priazeň voličov, dlhé roky udržujú majetkové dane na nízkej úrovni. V prípade prijatia reformy to však bude inak. Vytvoria sa cenové mapy, ktoré jasne ukážu hodnotu bytu v danej lokalite, na základe čoho sa vypočíta daň. Pravidelná aktualizácia údajov prinesie automatické zvyšovanie zaplatenej sumy, čím sa stabilizujú príjmy samospráv.

Čo je zlé na nezvyšovaní daní z nehnuteľností?

Obciam aj mestám každý rok stúpajú náklady. Ak ich nemajú z čoho pokryť, buď im prispeje štát, alebo sa zhorší kvalita poskytovaných služieb. Prijatím reformy získajú samosprávy vyššie a stabilnejšie príjmy. Štátu sa tým otvorí možnosť ušetriť na priamych finančných transferoch obciam. Následne môže získané finančné zdroje použiť na konsolidáciu alebo na menšie zaťaženie práce. Konkrétny výsledok bude závisieť od nastavenia systému a určite by tomu mal predchádzať rozsiahly dialóg medzi štátom a územnou samosprávou.

Kto a na základe čoho určí hodnotu konkrétneho pozemku, bytu alebo domu?

Ako bude systém na konci dňa vyzerať, určia zákonodarcovia. V tomto smere sa však môžeme inšpirovať vyspelými krajinami, kde zdaňovanie na základe hodnoty funguje už dlhšiu dobu. Mať čo najpresnejší systém ohodnocovania nehnuteľností bude samozrejme kľúčové. Zdroje dát na to máme; kataster disponuje údajmi o transakciách s nehnuteľnosťami a môžeme tiež spolupracovať s realitnými kanceláriami. Dobrá prax zo zahraničia však naznačuje, že cenové mapy by mala finálne zostavovať daňová autorita. V slovenských podmienkach to môže byť napríklad finančná správa. Diskutovať je potrebné aj o tom, ako podrobné tieto mapy budú, čo závisí od technických možností spomínaných inštitúcií.

Z čoho majú zaplatiť daň dôchodcovia, ktorí celý život prežili napríklad v Bratislave, a ich starý dom má v súčasnosti hodnotu viac ako pol milióna eur? Pre nich aj daň vo výške pol percenta predstavuje obrovskú sumu 2 500 eur.