USA skúšajú obrať svet o daňovú suverenitu. Slovensku hrozí strata možnosti znižovať dane

Najvýraznejším hospodárskym dopadom pandémie môže byť strata daňovej suverenity. Spojené štáty americké stupňujú tlak na zavedenie globálnej firemnej dane. Jej sadzba má byť pre väčšinu európskych štátov na prijateľnej úrovni 15 percent. „Nemáme problém s navrhovanou výškou sadzby,“ povedal Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500. Aktuálna slovenská sadzba je rovných 21 percent a aj v prípade stanovenia celosvetového minima bude existovať priestor na zníženie.

Navyše v mnohých európskych ekonomikách má oveľa väčší vplyv na veľkosť zaplatenej sumy spôsob stanovenia daňového základu. Je totiž obrovský rozdiel, či podnik platí dane zo sumy milión eur, alebo len stotisíc eur. V prvom prípade zaplatí viac aj pri 10 percentnej dani z príjmu a konkrétne pôjde o sumu 100-tisíc eur. V druhom prípade bude výhodnejšia aj sadzba vo výške 20 percent, keďže reálne sa štátu zaplatí len 20-tisíc eur.

V druhom prípade spôsobili nižšiu platbu štátu štedrejšie nastavené odpočítateľné položky. „Pokiaľ nedôjde k harmonizovaniu daňových základov, z môjho pohľadu globálna firemná daň nebude mať zásadný vplyv,“ dodáva T. Gregor. Lenže snaha o harmonizovanie európskych daňových základov pár rokov dozadu skončila fiaskom. S podobným vývojom situácie spočítajú Trendom oslovený zástupcovia slovenských podnikateľov aj dnes.

Lenže dnes na zmenu systému tlačí sanovanie hospodárskych škôd po pandémií. Američania minuli bilióny dolárov a potrebujú zvýšiť firemné dane z 21 na 28 percent. Zároveň nechcú aby ich podniky utekali do iných štátov a výsledkom je návrh na globálnu minimálnu daň.

Pripravovaná reforma má vyzerať približne takto: V prípade presadenia zmien budú môcť podnikatelia aj naďalej platiť nízke sadzby v daňových rajoch. Vyššie zdanenie zabezpečí povinnosť doplatiť rozdiel chýbajúci do 15 percent. Inými slovami, ak ich daňový raj zaťaží sadzbou vo výške 2 percent, tak stále budú mať povinnosť doplatiť zvyšných 13 percent.

Pozor na detaily

Zásadnou otázkou je, kde budú mať nadnárodné koncerny povinnosť doplatiť peniaze? Američania najprv navrhovali, aby tak museli platiť tam, kde majú svoje firemné centrály. Lenže takto nastavená reforma je jednoznačne v neprospech Európskej únie. Napríklad Facebook bude potom peniaze zarobené predajom reklamy na Slovensku zdaňovať v Spojených štátoch amerických.

V snahe dosiahnuť dohodu Američania začali diskutovať aj o možnosti, zdaniť peniaze tam, kde boli zarobené. Vďaka tomu získali na svoju stranu Nemecko. Zároveň z takejto dohody môže profitovať aj Slovensko, keďže dnes patríme ku krajinám s vyššími firemnými daňami.

„Minimálna firemná daň nesmie byť príliš vysoká, aby neobmedzovala férovú súťaž rôznych daňových systémov pri stanovení sadzby dane. Návrh na 15-percentnú sadzbu môže byť takým kompromisom,“ hovorí Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Slovenská daň z príjmu právnických osôb je až vo výške 21 percent. Zároveň naše daňovo-odvodové zaťaženie je šieste najvyššie v rámci Európskeho združenia voľného obchodu, konštatuje sa v štúdií Paying Taxes 2020.

Strata daňovej suverenity

„Globálna daň mi príde ako zlý nápad. Vyzerá ako snaha riešiť problémy s nízkou konkurencieschopnosťou prostredníctvom sťaženia podmienok na podnikanie,“ hovorí Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RUZ). Zároveň dodáva, že veľa bude závisieť od konkrétnych detailov a tie momentálne nie sú známe. „No som skôr skeptický a vidím v tom hlavne zámer veľkých štátov o obmedzenie podnikania v menších krajinách,“ dodáva M. Hošták.