Umelý výmysel únie Slovákom škodí, stojí miliardu eur, tvrdí Sulík. Jej vlajková loď má diery

Zachrániť planétu pred vysokými emisiami, ale na úkor peňaženiek Slovákov? Otázok, ktoré si bežní ľudia kladú, je mnoho. Európska únia (EÚ) nastavila pre európske štáty vysoké klimatické ciele, ktoré sa nedajú splniť bez toho, aby to zaplatili všetci. Záleží na tom, akú politiku prijmú vrchní predstavitelia toho-ktorého štátu.

Kým slovenský premiér Eduard Heger razí proeurópsku politiku bez ohľadu na dôsledky na tuzemský trh, firmy či spotrebiteľov, a podporuje ho i rezort životného prostredia, ministerstvo hospodárstva pod vedením ministra Richard Sulíka vníma aj druhú stránku veci. R. Sulík pred pár dňami navrhol kolegom na mimoriadnom rokovaní Rady ministrov pre energetiku v Bruseli dočasne pozastaviť emisné povolenky.

„To je teplý vzduch, skrátka nejaká vymyslená umelá mena, veľmi predražuje energie,“ uviedol ešte v apríli 2022. Treba si podľa neho povedať, čo vlastne únia či Slovensko chce.

„Nie je možné chcieť všetko naraz, keby EÚ  teraz pozastavila emisné povolenky na päť rokov alebo na tri, výrazne by to vnieslo upokojenie na rozkolísanom cenovom trhu,“ dodal neskôr minister hospodárstva. Znížiť by to mohlo aj cenu za megawatthodinu elektriny zo súčasných približne 200 eur o 88 eur nižie. Presvedčiť Brusel však nebude jednoduché.

Pasce klímy: Bude to veľmi drahé

Pri emisných povolenkách či takzvaných kvótach platí jednoduché pravidlo – kto viac znečisťuje ovzdušie, ten viac platí. Podľa analytika spoločnosti FinGO.sk Františka Burdu cieľom je, aby sa každý podnik rozhodol, či bude investovať do ekologickejšej výroby, a teda nebude vypúšťať toľko skleníkových plynov, alebo si ponechá pôvodnú starú výrobu a kúpi si vypúšťanie splodín vo forme emisných povoleniek.

„Emisné povolenky si môžu nakúpiť priemyselné spoločnosti či elektrárne. Ťažkosti nastávajú hlavne vtedy, keď je cena povoleniek príliš vysoká,“ konštatuje F. Burda.

Priemyselná spoločnosť či elektráreň preto zahrnie vyššiu cenu do koncových cien  výrobkov a služieb. „Kým sme v extrémnej situácii, stojí za úvahu pozastaviť obchodovanie s emisnými povolenkami, prípadne zastropovať ich cenu. Minister R. Sulík musí nájsť zhodu s viacerým partnermi v EÚ, keďže s povolenkami sa obchoduje v rámci celého Európskeho systému s emisiami (ETS),“ upozorňuje analytik.

Najväčší znečisťovatelia? Čína a USA

Podľa správy EÚ z roku 2020 patrí k desiatim najväčším znečisťovateľom Čína (29,3 percenta všetkých emisií), USA (13,7 percenta), India (6,6 percenta), Rusko (4,8 percenta), Japonsko (3,6 percenta), Nemecko (2,2 percenta), Južná Kórea a Irán (1,8 percenta) a Saudská Arábia (1,7 percenta). EÚ ako celok sa na emisiách podieľa 9,6 percentami, uviedla agentúra ČTK.

Environmentálny fond disponuje obrovským balíkom peňazí za príjmy z predaja emisných povoleniek. Napríklad len v rokoch 2019 a 2020 ním takto pritieklo vláde 240 miliónov eur. Už vlaňajšia štúdia Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS) navrhla, aby príjmy z predaja emisných povoleniek v Envirofonde (EF) slúžili na určený účel, nie financovanie štátu.