Ukážte košík s potravinami, výrazne zdražie. Malí prerábajú, veľkí zarábajú, štát je lakomý

Je draho a bude ešte drahšie. Inflácia na Slovensku za február prerazila doterajšie maximá a vyskočila na 8,2 percenta, vyplýva to z aktuálnych dát od Európskeho štatistického úradu (Eurostat).

Správa Eurostatu pritom pokrýva obdobie ešte pred zvýšením cien energií v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Inflácia preto v marci pravdepodobne výraznejšie poskočí nad 6 percent. „Odhadujeme, že aktuálne udalosti vo východnej Európe pridajú tento rok k inflácii jeden percentuálny bod," skonštatoval hlavný makroekonomický analytik Saxo Bank Christopher Dembik.

Poslanci Sme rodina na čele s Borisom Kollárom dostali nápad, ako ju zraziť. Spomínajú zavedenie transparentnosti marží obchodných reťazcov, vraj preto, aby sa spotrebitelia dozvedeli, koľko na nich reťazce zarábajú.

Na druhej strane sa ale nespomína žiadny impulz, ktorý v niečom pomôže spotrebiteľom, poľnohospodárom alebo potravinárom, uviedol Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).

„Dáta o nákupných cenách neposkytneme. Ide o veľmi citlivé údaje, ktoré by mohli spôsobiť porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže,“ spresnil. Navyše rastúca inflácia je najhorším obdobím na prilepšovanie marží, keďže obchodníci čelia aj masívnej nákupnej turistike u susedov.

Potravinári ťahajú za kratší koniec

Ozývajú sa aj hlasy, ktoré podporujú myšlienku kontroly cenotvorby obchodov, na ktorú doplácajú aj spotrebitelia. Slovenská poľnohospodárstva a potravinárska komora (SPPK) dlhodobo poukazuje na to, že potravinári a poľnohospodári ťahajú za kratší koniec pri spore s reťazcami.

„Na Slovensku sa 80 percent potravín predáva cez päť obchodných reťazcov. Domáci výrobcovia potravín nemajú na výber z veľa možností, kde predať potraviny, sú nútení akceptovať podmienky reťazcov,“ hovorí  hovorkyňa SPPK Jana Holéciová. Na druhej strane uvádza, že obchodná politika slovenských reťazcov je oveľa férovejšia ako politika tých zahraničných.

Potravinári majú dlhodobo hlavu v smútku. Nepredávajú tovar s adekvátnym ziskom, keďže ten podľa J. Holéciovej ostáva v reťazcoch, a tie sa s ním odmietajú podeliť. „Zvyšujú sa im náklady na výrobu potravín, ktoré potrebujú výrobcovia zohľadniť do vyšších odbytových cien. Reťazce nemajú záujem navyšovať odbytové ceny,“ konštatuje. 

Problémom je aj fakt, že podiel slovenských potravín v obchodoch sa vlani oproti roku 2019 znížil zo 40,74 na 40,17 percenta, čo znamená,  že krajina je čoraz viac závislá na dovoze zahraničných potravín.

Zmluvy nie sú výhodné pre všetkých

 Potravinársky sektor zažíva od minulého leta nebývalý rast nákladov, hovorí Vladimír Chovan, podpredseda Agropotravinárskej sekcie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Zdraželi energie, materiály a suroviny, a to v desiatkách až stovkách percent, čo je následne problém aj pre zákazníkov.

„Silné nadnárodné obchodné systémy majú najsilnejšiu pozíciu pri predaji potravín. Využívajú kontrahovanú zmluvnú pozíciu, keďže v dodávateľských zmluvách majú fixované ceny tovarov na niekoľko mesiacov,“ dodáva V. Chovan. V tomto prostredí vzniká zaujímavá trhová výhoda, keď si môžu dovoliť zvyšovať ceny a maržu skôr ako nakúpia tovar s vyššími cenami od potravinárskych podnikov.

Vždy platilo, že na krízových situáciách môžu najlepšie zarobiť šikovní obchodníci. Na trhu však musí nastať rovnováha.

„A tiež si môžu veľmi slušne takto privyrobiť. Vždy platilo, že na krízových situáciách môžu najlepšie zarobiť šikovní obchodníci. Na trhu však musí nastať rovnováha, aj potravinári musia premietnuť svoje zvýšené náklady do cien výrobkov,“ dodáva V. Chovan.

Kedysi podľa neho dlhé roky platilo, že rezort pôdohospodárstva mal kvalitnú odbornú základňu vrátane výskumu aj dostatok informácií o tom, koľko stoja suroviny od poľnohospodárov, aké sú náklady potravinárov či aká je marža obchodníkov.

V súčasnosti  sú podľa V. Chovana v rezorte často ľudia so slabou či žiadnou praxou, a tí tápu a prešľapujú v rozhodnutiach na mieste, nevedia pružne reagovať pri trhových výkyvoch cien. Aj pri prípadnom znížení dane z pridanej hodnoty (DPH) štát musí mať dobré kontrolné mechanizmy, aby sa to reálne nezneužívalo. 

Ako zmierniť vlnu zdražovania?

Zmierniť vlnu zdražovania by však nižšia DPH podľa J. Holéciovej nepomohla, ale je potrebné navýšiť spolufinancovanie európskych zdrojov a priamej štátnej pomoci pre agropotravinársky sektor. Výrobcom potravín by pomohlo zníženie daňového a odvodového zaťaženia a  lepšia vyjednávacia pozícia slovenských výrobcov pri rokovaní s obchodníkmi.

Problémy majú rôzne sektory, napríklad hydinári. Náklady v chove hydiny od januára do februára 2022 neúmerne vzrástli. Kŕmne zmesi išli nahor o 15 percent, čo sa prejavilo aj v hospodárskom výsledku hydinárov, prezradil riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár.

„Náklady na krmivá predstavujú 59 percent všetkých nákladov s výkrmom hydiny a 45 percent všetkých nákladov pri produkcii vajec. Navyše rástli aj náklady o energie v priemere o 180 percent za elektrinu a 150 percent za plyn,“ spresnil. Priemerné náklady na chov kurčiat vzrástli medziročne o 22 percent z 0,82 eur/kg na 1 euro/kilogram.

Odbytové ceny tento rast nákladov nekopírujú. Cenové nožnice sa naďalej roztvárajú v neprospech chovateľov a spracovateľov hydiny. U spracovateľov rástli tiež ceny surovín, obalových materiálov, pohonných hmôt, energí i miezd. 

„Výrobné náklady stúpli niekoľkonásobne viac ako odbytové ceny. Obchodná politika zahraničných reťazcov a nedostatočná podpora domácich výrobcov spôsobujú, že sa rútime priamo do priepasti,“ upozornil D. Molnár.

V tejto situácii by pomohlo vyčleniť financie na podporu sektora v rovnakej výške ako v iných krajinách, stabilizovať ceny energií pre potravinárske a poľnohospodárske podniky a vytvoriť bariéry proti zvyšovaniu dovozu z tretích krajín.

Štát je  lakomý na peniaze pre hydinárov

Pred rokom 2000 bolo Slovensko v produkcii hydinového mäsa sebestačné. V súčasnosti predstavuje domáca produkcia iba 47,7 percenta spotreby obyvateľstva. V reťazcoch je tento podiel ešte menší. Prieskum SPPK na prelome rokov 2019 a 2020, ktorý robili v 45 predajných miestach, odhalil, že domáce agropotravinárske výrobky ponúkajú len na úrovni 40 percent.

Na pultoch reťazcov je 67 percent slovenských vajec, 45 percent slovenského hydinového mäsa a 46 percent slovenských hydinových mäsových výrobkov.

A prečo dokážu slovenskí potravinári dodávať produkty za ceny porovnateľné s cudzinou? Riaditeľ ÚHS tvrdí, že hlavný dôvod je najmä lepší dotačný a podporný systém v rámci poľnohospodárstva a potravinárstva za hranicami.

Napríklad Česko podporuje chovateľov hydiny na úrovni 35 miliónov eur, čo je desaťkrát viac ako na Slovensku, kde hydinári dostávajú zhruba tri milióny eur. Rovnako aj v Maďarsku je schválených a vyplácaných viacero dotačných titulov na chov hydiny. Hoci Európska únia  schému štátnej pomoci podporuje, dokonca bola schválená na roky 2020 a 2021, z rozpočtu sa hydinárom neušlo ani euro. 

Pekári žiadajú vyššiu pomoc

Štát nemá oficiálne nástroje na ovplyvňovanie cenotvorby obchodníkov, prezrádza Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC). Dlhodobo vnímá nezáujem štátu v tejto oblasti.

„Pekári ekonomicky trpia pre stále rastúce ceny surovín, energií služieb i cenu práce. Privítali by sme systematické nástroje aspoň na redukciu nákladov na energie a cenu práce v časti príplatkov a odvodov,“ dodáva predseda SZPCC.

Veľkým nedostatkom sú podľa neho aj peniaze. Preto žiadajú zvýšiť podporu zo Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). „Vláda v rokoch 2023 až 2027 stanovila pre potravinárov z balíka 4,3 miliardy eur len 75 miliónov, čiže len 1,75 percenta z celkového balíka,“ spresňuje M. Lapšanský.