Účet za zvyšovanie úrokov rastie. Kto je v najväčšom ohrození?

Počas pokojnej druhej dekády 21. storočia sa úrokové sadzby držali na takmer konštantnej úrovni. V prvom štvrťroku 2021 boli na vzorke 58 bohatých a rozvíjajúcich sa ekonomík, ktorú zozbieral Economist, v priemere 2,6 percenta. V poslednom štvrťroku 2022 toto číslo už dosiahlo 7,1 percenta. Ide o dramatický nárast úrokových sadzieb, ktorý znižuje voľný cashflow a tým aj kredibilitu dlžníkov. Niektorí budú čeliť existenciálnym problémom.

V rovnakom čase sa výrazne zvýšilo globálne zadlženie všetkých subjektov – štátov, firiem aj domácností. Celkový dlh v sledovaných krajinách vzrástol na rekordných 298 biliónov dolárov alebo 342 percent ich spoločného HDP. Na porovnanie, pred covidovou pandémiou to bolo 255 biliónov a 320 percent HDP. Čím viac sa svet zadlžuje, tým je citlivejší na zvyšovanie sadzieb. Vyššie úrokové sadzby ovplyvnia domácnosti a spoločnosti, ktoré buď potrebujú refinancovať existujúci dlh alebo plánujú investovať či spotrebovávať.

Kto nesie bremeno

Dáta z uvedených krajín zozbierané Economistom predstavujú viac ako 90 percent globálneho HDP. V roku 2021 boli ich úrokové výdavky na úrovni 10,4 bilióna dolárov, pričom do roku 2022 stúpli na 13 biliónov. Pri porovnaní s HDP ide o nárast z 12 percent na 14,5 percenta HDP. Už teraz sa viac ako každý desiaty vytvorený dolár použije na splátku dlhu. Analytici predpokladajú, že nárast úrokových sadzieb sa pritom ešte len prejaví. Úroky sa začali dvíhať len nedávno a bude trvať roky, kým sa naplno ukážu na úrokových nákladoch. Na výdavkoch verejného dlhu sa prejavia v priebehu piatich rokov a v priebehu dvoch rokov pre domácnosti a firmy. Dôvodom je, že štáty si typicky požičiavajú na dlhšie obdobie a sú tak pred rastom úrokom chránené dlhšie.

Ktoré krajiny nesú najväčšie bremeno spomedzi 58 sledovaných krajín? V prípade domácností sú na rast úrokových sadzieb citlivejšie bohaté demokracie ako Dánsko, Holandsko, Nový Zéland alebo Švédsko. Všetky majú úroveň dlhu vo výške takmer dvojnásobku svojho disponibilného príjmu a od konca roka 2019 zaznamenali nárast výnosov krátkodobých vládnych dlhopisov o viac ako tri percentuálne body.

Krajiny, ktoré majú menej času pripraviť sa na zvyšovanie sadzieb, však môžu čeliť ešte väčším ťažkostiam. Napríklad hypotéky v Holandsku majú často dlhodobejšie fixné sadzby, čo znamená, že domácnosti v krajine sú viac izolované od vyšších sadzieb. Naopak v iných krajinách majú domácnosti tendenciu mať buď kratšie pôžičky s pevnou úrokovou sadzbou alebo si požičiavať za flexibilných podmienok. Vo Švédsku tvoria hypotéky s pohyblivou úrokovou sadzbou takmer dve tretiny, čo znamená, že problémy sa môžu objaviť rýchlejšie.

Vo firemnom svete prudký nárast spotrebiteľského dopytu počas covidu zvýšil zisky firiem, čo je pozitívna správa. V 33 z 39 krajín, v ktorých boli údaje o spoločnostiach k dispozícii, pomer dlhu k ich hrubému prevádzkovému zisku za posledný rok poklesol. To znamená, že firmám v niektorých odvetviach sa podarilo znížiť svoje dlhové zaťaženie. Naopak, firmám v segmentoch, ktorým sa príliš nedarilo, hrozia prísnejšie finančné podmienky, ktoré môžu byť pre niektoré spoločnosti čoraz problematickejšie.

Analytická spoločnosť S&P Global poznamenáva, že miera nesplácania európskeho podnikového dlhu v špekulatívnom stupni vzrástla z menej ako jedného percenta na začiatku roka 2022 na viac ako dve percentá ku koncu roka. Francúzske firmy sú obzvlášť zadlžené, pričom pomer dlhu k hrubému prevádzkovému zisku je na úrovni deväť, čo je viac ako v ktorejkoľvek inej krajine okrem Luxemburska. Asi najvypuklejším problémom je ale Maďarsko, kde centrálna banka rýchlo zvýšila sadzby na ochranu svojej meny, čo zvýši riziko dlhových problémov domácich firiem.

Poslednou, no najproblematickejšou skupinou sú vlády, ktorých dlh tvorí zhruba 40 percent celkového globálneho dlhu. Napriek svojim dlhom často presahujúcim sto percent HDP sú rozvinuté krajiny pomerne v bezpečí. Jedinou výnimkou z 39 vybraných štátov je Taliansko. Naopak, rozvíjajúce sa ekonomiky si čoraz viac požičiavajú vo svojich vlastných menách, no tie ktoré zápasia s externými dlhmi, môžu potrebovať pomoc. Argentína nedávno dosiahla dohodu s MMF o záchrane, ktorá si bude vyžadovať nepríjemné uťahovanie opaskov. Zle je na tom aj Egypt, ktorý má strednodobé výnosy vládnych dlhopisov okolo štyroch až piatich percentuálnych bodov nad úrovňami pred pandémiou. K Argentíne sa nedávno pripojila aj Ghana, ktorá sa teraz púšťa do fiškálneho a menového sprísnenia v snahe zabezpečiť si podporu od MMF.

Z krátkodobého hľadiska je však pre väčšinu subjektov, ktoré emitujú dlh vo vlastnej mene, situácia udržateľná. Ukazujú to aj čísla Inštitútu medzinárodných financií (IIF), podľa ktorého celkový globálny dlh vyjadrený v dolároch za minulý rok poklesol pod 300 biliónov dolárov. Ide o pokles vo veľkosti 12 percentuálnych bodov na úroveň 338 percent HDP. Dôvodom je výrazný nárast inflácie, ktorá v prvej fáze zvyšuje veľkosť nominálneho HDP a tým relatívne znižuje veľkosť dlhu. K tomu sa pridáva silnejší dolár, ktorý znižuje hodnotu dlhu počítaného v amerických dolároch. Avšak druhá fáza inflácie, keď úrokové sadzby prevýšia jej úroveň, bude omnoho bolestnejšia.

Spojené štáty blízko krachu?