Účet za ignorovanie reforiem vystavila inflácia. Slovensko na európske pomery výrazne chudobnie

Domáca ekonomika prestala s nástupom finančnej krízy dobiehať životnú úroveň bohatých západných štátov. Inflačná kríza zasa spôsobila, že rast slovenských mzdových nákladov nestíha držať tempo s oveľa chudobnejším Bulharskom. Podľa prepočtu hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahlo Slovensko ku koncu roka 2021 len 68 percent priemeru Európskej únie. Horšie tom boli obyvatelia Grécka so 65 percentami a Bulharska s 55 percentami. O pár rokov však už o nelichotivý titul najchudobnejšej európskej krajiny bude bojovať aj Slovensko.

Takéto nepríjemné varovanie ukázali najnovšie dáta Európskeho štatistického úradu. Inflácia na Slovensku patrí medzi najvyššie v Európe, zatiaľ čo v raste mzdových nákladov je krajina na chvoste rebríčka. S prudkým rastom cien rozpadnutá koalícia však veľa nespraví. Tento boj prehral aj nekompromisný regulátor voľného trhu Viktor Orbán. Maďarsko totiž v súčasnosti čelí najprudšiemu zdražovaniu v EÚ, inflácia tam vo februári dosiahla 25,8 percenta. Slovenský rast cien v tom istom období skončil na úrovni 15,4 percenta.

Nízke dane, vysoké mzdy

Politici však dokážu prostredníctvom reforiem tlačiť smerom nahor mzdy. Maďarsku sa to darí. Hodinové náklady práce v poslednom vlaňajšom kvartáli medziročne vzrástli o 14,9 percenta. Bol to tretí najlepší výsledok v rámci jednotného trhu. Slovenským firmám v tom istom období vzrástli mzdové náklady len o 3,9 percenta. Úspech maďarskej ekonomiky stojí na nízkych firemných daniach. Deväťpercentná sadzba patrí k najnižším v Európskej únii. Budapešť zároveň podnikateľov zaťažila relatívne vysokou daňou z dividend. Tej sa však nadnárodné koncerny môžu vyhnúť vďaka medzinárodným zmluvám zakazujúcim dvojité zdanenie. Takto nastavený systém láka do krajiny zahraničné investície a výsledkom je nízka nezamestnanosť. Firmy tak musia o nových zamestnancov bojovať razantnejším zvyšovaním miezd.

Maďarskej ekonomike pri zvyšovaní platov pomohol slabnúci forint. Padajúci kurz národnej meny znižuje cenu výrobkov v eurách a výrazne tlmí prudké mzdové náklady. Lenže rozpadnutá slovenská vláda sa na spoločnú menu vyhovárať nemôže. Aj v krajinách platiacich eurom je možné dosiahnuť oveľa výraznejší rast miezd. Napríklad v nemeckej ekonomike hodinové mzdové náklady medziročne stúpli o päť percent. V rámci eurozóny je lídrom Litva. Práve v tomto štáte medziročne vzrástli hodinové mzdové náklady až o 15,7 percenta. V tomto prípade stojí za úspechom prívetivé podnikateľské prostredie. Základná sadzba dane z príjmu právnických osôb je tam 15 percent. Zahraničné spoločnosti sú však od nej oslobodené v prípade, že investujú viac ako milión dolárov a v podniku budú vlastniť aspoň 30 percent základného kapitálu. Počas nasledujúcich piatich rokov si v takom prípade môžu uplatniť nulovú daň z príjmu. Ďalších desať rokov sú zaťažení polovičnou sadzbou 7,5 percenta. Zaujímavé možnosti zníženia daňového zaťaženia ponúka litovská ekonomika aj domácim podnikateľom.

Slovensko bolo v priekopníkom v ekonomickom raste postavenom na nízkych firemných daniach. Rovná 19-percentná daň a jednoduché pravidlá svojho času prilákali mnoho zahraničných investorov. Lenže slovami o zarezaní posvätnej kravy pravice zrušil túto konkurenčnú výhodu Robert Fico. V súčasnosti okrem výrazne skomplikovaného a neistého podnikateľského prostredia väčšina podnikov platí daň 21 percent. Znižovanie daní mala vo svojom programovom vyhlásení súčasná vládna zostava. Lenže Igor Matovič v rámci daňovo-odvodovej reformy namiesto toho prudko zvýšil rodinné prídavky a daňový bonus na dieťa. Jedným z výsledkov ignorácie reforiem je aj pomalý rast platov.