Podľa pôvodnej predstavy nemeckého ministra hospodárstva Roberta Habecka mal od roku 2024 v krajine začať platiť zákaz uvádzať do prevádzky nové vykurovacie zariadenia na plyn a olej. Minister chce, aby štát čo najrýchlejšie prešiel na klimaticky neutrálne vykurovacie systémy. A to tak, že sa Nemecko čo najskôr zbaví plynového vykurovania.
Najprv by mali obmedzenia platiť pre nové vykurovacie systémy, no postupne by platili aj pre tie už existujúce. Znamenalo by to masívnu výmenu vykurovacích systémov v celej krajine, čo by finančne poriadne zaťažilo podnikateľov aj bežných občanov. Rezort to chcel presadiť napriek tomu, že vlani u Nemcov pri nových inštaláciách dominovali práve plynové a olejové vykurovacie zariadenia. Predaj tepelných čerpadiel za nimi výrazne zaostával.
Postavili sa na odpor
Predstavitelia troch koaličných strán SPD, FDP a Zelení po viac ako 30-hodinovom rokovaní výboru pre klímu a infraštruktúru v utorok večer oznámili, že plán ministra R. Habecka nepodporia. Zaujímavosťou je, že Zelení, teda ani dlhoroční Habeckovi politickí kolegovia nedokázali presadiť podporu jeho návrhov. Znamená to, že ostrému zákazu vykurovania fosílnymi palivami dali stopku. Minimálne dočasnú.
Ako uviedli v spoločnom vyhlásení, chcú presadzovať „technologicky otvorený prístup“. Nasledovať by malo spomalenie razantných krokov.
Napríklad by sa mali predĺžiť rôzne prechodné obdobia, aby mali Nemci dostatočný čas na výmenu vykurovacích zariadení. Podľa dohody koaličných strán by sa v nasledujúcich rokoch mali výraznejšie zvýšiť dotácie, ktoré uľahčia podnikom aj domácnostiam prechod na klimaticky neutrálnejšie formy vykurovania.
Aj nemecká verejnosť v uplynulých týždňoch s nevôľou sledovala, aké razantné zmeny chcel minister R. Habeck zaviesť už od budúceho roka. Ľudia ho čoraz viac kritizovali za to, že neexistujú jasné pravidlá a nikto nevie, čo vlastne bude od nového roka platiť. Firmy, priemysel aj bežní obyvatelia žiadali jasne stanovené podmienky v energetickej oblasti.
Situáciu v krajine najlepšie vystihujú údaje o tom, že vlani sa v Nemecku napriek všetkým energetickým problémom, plynovým krízam a výzvam na odklon od fosílnych palív, stále najčastejšie vykurovalo práve plynom. Ten dominoval aj pri kúpe nových vykurovacích zariadení, čo potvrdil Spolkový zväz nemeckého teplárenského priemyslu (BDH). Minulý rok tak Nemci preferovali plynové kotly pred tepelnými čerpadlami. A to aj napriek tomu, že štedrejšie štátne dotácie vláda poskytuje práve na tepelné čerpadlá.
Minister R. Habeck v uplynulých dňoch obhajoval svoje kroky a sľuboval, že Nemcov čaká veľká štátna podpora, preto sa podľa neho prechodu na klimaticky neutrálne vykurovanie nemusia obávať. Práve väčšou pomocou od štátu chcel šéf najväčšej ekonomiky v EÚ zmierňovať spoločenské napätie, ktoré narastá v súvislosti s radikálnymi zásahmi meniacimi desaťročia fungujúci systém. Napätie sa začalo stupňovať aj po tom, čo začali na verejnosť prenikať informácie, že občanom by postupne v najbližších rokoch štát mohol výraznejšie zasahovať do súkromia, napríklad obmedzovaním spotreby v čase energetickej špičky.
K zelenej budúcnosti rozvážnejšie
Nemecko by malo k uplatňovaniu svojej vízie o zelenej politike pristupovať rozvážnejšie, upozornila prednedávnom poradenská spoločnosť McKinsey. Podčiarkla aj to, že Nemecko už o dva roky nemusí byť schopné pokryť spotrebu elektriny v najviac vyťažených časoch.
Analýza ukazuje, že by zodpovední politici a úradníci mali viac uvažovať o energetickom mixe, pretože samotné obnoviteľné zdroje stačiť nebudú. Zo správy vyplýva, že Nemecko bude musieť ďalej počítať aj s plynom a aspoň čiastočne aj s uhoľnými elektrárňami. Existuje reálna hrozba, že v budúcnosti by sa krajina musela viac spoliehať na dovoz elektriny. Nemecká Spolková sieťová agentúra si však napriek značnej kritike podobné problémy v roku 2025 zatiaľ stále nepripúšťa. Tvrdí, že zásobovanie elektrinou neohrozí ani vyradenie uhlia ani zvýšená spotreba energie elektromobilmi či tepelnými čerpadlami.
Zdá sa, že najnovšie udalosti do značnej miery rozvírili nielen diskusiu. Nemeckú koalíciu prinútili urobiť reálne kroky, aby sa tempo klimatických cieľov viac priblížilo k realite. Výsledkom má byť aj revidovanie zákona o ochrane klímy. Pri dosahovaní klimatických cieľov by mali kompetentní myslieť na väčšie prepojenie priemyslu, dopravy, stavebníctva či bývania.
Pri doterajšom hodnotení fungoval systém, v ktorom malo každé ministerstvo vykazovať, ako sa mu v jeho oblasti darí znižovať klimatickú záťaž. Po novom by sa malo prihliadať najmä na spoločne dosiahnuté ciele.
Reakcia na kritiku
Ministrovi R. Habeckovi nie je čo závidieť. Ako dlhoročný podporovateľ zelenej politiky musel v súčasnosti čiastočne ustúpiť svojim koaličným partnerom, no zároveň si chce zachovať pozíciu environmentálneho lídra.
Už teraz však čelí značnej kritike, a to aj zo strany klimatických združení, ktorým sa nepáči, že ustupuje z pôvodných pozícií. Podľa nich by sa v klimatickej razancii nemalo poľavovať, naopak, mala by byť ešte výraznejšia. R. Habeck vysvetľuje, že momentálne boli isté ústupky potrebné, aby koalícia mohla ísť ďalej. Ako uvádza denník Die Welt, koalícia sa dohodla na zrýchlení niektorých plánovacích procesov pre veľké infraštruktúrne projekty v energetike, železničnej a cestnej doprave. Naopak, zmierniť by sa mali niektoré veľmi prísne nastavené sektorové ciele na znižovanie emisií, napríklad v stavebníctve.
Ďalšie dôležité správy
