Každá ekonomická kríza prináša tlak na zvyšovanie daní. Súčasnosť nie je výnimkou. Analytici ministerstva financií už pracujú na rôznych návrhoch naplnenia prázdnej štátnej kasy. Jeden z nich je oprášenie desať rokov starého konceptu tvrdého zdaňovania ľudí prenajímajúcich nehnuteľností.
Pracovných návrh je pomerne razantný. Prenájom garsónky v hlavnom meste Slovenska za rok bez problémov vytvorí zisk okolo 3-tisíc eur. Z tejto sumy dnes majiteľ nehnuteľnosti odvedie daň z príjmu vo výške 19 percent a štátnej pokladnici zaplatí 570 eur. Reforma navrhuje zobrať prenajímateľovi zo zisku až 45 percent, čím štátu zaplatí sumu 1 350 eur.
Konkrétne, rovných 20 percent bude tvoriť daň z príjmu, a ďalších 25 percent zjednotená sadzba odvodov. Po presadení tejto zmeny si štát zoberie takmer polovicu zisku vytvoreného prenájmom nehnuteľností.
Slovensko sa zmení na krajinu prázdnych bytov a domov. Nehnuteľnosti nebudú až také terno
Fiasko vlády I. Radičovej
Dnes si to už pamätá málokto, no snaha o tvrdšie zdanenie skončila fiaskom presne pred desiatimi rokmi. „Prenájom je pasívny príjem. Majitelia nehnuteľností sa na rozdiel od bežných zamestnancov vôbec nenarobia. Preto považujem za fér, aby z ľahko získaných peňazí platili aj odvody,“ povedala počas tlačovej konferencie koncom roka 2010 vtedajšia premiérka Iveta Radičová (SDKÚ).
Ňou vedená vláda príjmy z prenájmu zaťažila 14percentným zdravotným odvodom. Stalo sa tak s príchodom roku 2011. Pravicový kabinet prikázal prenajímateľom registrovať sa v zdravotných poisťovniach. Kto tak nespravil, tomu hrozila pokuta 3 319 eur.
Lenže prenajímatelia platili zdravotné odvody len štyri mesiace. Už v máji sa vyššie zaťaženie zrušilo a štát navyše majiteľom bytov vrátil dovtedy zaplatené peniaze. Hlavné dôvody nečakaného fiaska boli dva. Odpor ľudí a čierny trh.
V rozvinutejších častiach krajiny bývajú v prenajatých privátoch desaťtisíce ľudí. Sú medzi nimi študenti, zamestnanci obchodov, robotníci z továrni, či vysokoškoláci začínajúci pracovnú kariéru. Tým všetkým nečakaná reforma prudko zvýšila prenájom.
„Spomínam si, ako mi majiteľ bytu oznámil, že od začiatku roku mi o pätinu zvyšuje nájomné. Za menšiu izbu som namiesto 150 platil až 180 eur za mesiac,“ povedal Pavol Rybár. Ten pred desiatimi rokmi žil v podnájme v jednom zo starších panelákových bytov v bratislavskej mestskej časti Petržalka.
Spolu s ním v ňom bývali aj traja ďalší ľudia. Ani jeden z nich nebol nadšený zo zvýšenia nájmu. Práve veľký odpor podnájomníkov bol prvý dôvod rýchleho zrušenia výberu zdravotných odvodov. Druhý spočíval v čiernej ekonomike. Časť majiteľov dala podnájomníkom na výber, buď každý mesiac zaplatia vyšší nájom, alebo im peniaze dajú na ruku.
Druhá možnosť bola lákavá pre obidve strany. Na jednej strane sa príjem nezdaní na druhej nie je dôvod zvyšovať nájom. Štát dokáže obchádzanie platenia daní odhaliť jedine v prípade udania od ľudí bývajúcich na byte. Lenže to nie je v ich záujme, keďže jediné, čo tým získajú, je razantné zvýšenie mesačných platieb.
Metropolis v Bratislave financuje Tatra banka 42 miliónmi eur
Zopakuje sa neúspech
Slovensko je krajina s tradíciou platieb na ruku. Pán domáci s bločkom alebo bez bločku? Takmer tradičná otázka každého majstra, ktorého si do domu zavoláte odstrániť akýkoľvek nedostatok. Či už zatekajúcu strechu, pokazený plynový kotol, alebo vymurovať novú kúpeľňu.
Podobne sa snažia čo najmenej odviesť štátu aj majitelia penziónov, ktorí sú ochotní ponúknuť slušné zľavy aj náhodným turistom s pochopením pre nevydanie bloku. Neochotou priznať všetky zarobené peniaze obhajoval minister financií slabú štátnu pomoc reštauráciám. V takto nastavenej spoločenskej klíme je razantné zdaňovanie podnájmov odsúdené na neúspech.
Navyše dnes štát počíta naozaj s prudkým zvýšením zaťaženia. Konkrétne z dnešných devätnásť až na 45 percent. V lepšom prípade takýto razantný nárast cenu nájmov zvýši o štvrtinu. V horšom presunie prenajímateľov do čiernej ekonomiky. Zároveň vládnym stranám prudko klesne popularita. V časoch hrozby referenda je vyššie zdaňovanie prenájmu relatívne málo pravdepodobné.
Pred neochotou platiť vysoké dane v ekonomickej teórií varuje Lafferova krivka. Tá upozorňuje, že v prípade prestrelenia zvyšovania daní, začne príjem z nich klesať. Dôvodom je práve spomínaný presun značnej časti ľudí do čiernej ekonomiky.