Trh s energiami je mimo kontrolu. Plán na ich zmrazenie Bruselom vyjde viac ako penzie od štátu

Prijať novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Zvýšiť príjmy Envirofondu z predaja emisných povoleniek a začať využívať peniaze z nich na zelené ciele. Prípadne zadotovať firmám cenový rozdiel medzi nákladmi na elektrinu a plyn. Možností, ako pomôcť firmám v tejto energeticky náročnej situácii, je viac.

Žiaľ, ani jedna z nich neprichádza z Hegerovej vlády, ale sú len vo forme návrhov firiem, ktoré čoskoro prepustia tisíce ľudí zo závodov a o prácu prídu aj tisíce dodávateľov. Dôvod – koaliční poslanci nemajú ani začiatkom septembra jasný scenár, ako budú chrániť podniky pred hromadným krachom. Zabehnuté podniky s tisíckami zamestnancov sa ocitli v pasci, pričom štát si vylepšuje deficit rozpočtu na ich úkor a vysoká inflácia mu len nahráva do kariet.

Domino efekt krachujúcich fabrík

Premiér Eduard Heger na jednej strane oslavne vyzdvihuje nové investície, naposledy novú fabriku na elektromotory do elektrobicyklov pre 4-tisíc ľudí, no nad hromadným prepúšťaním zabehnutých a fungujúcich fabrík zatvára oči.

Žiarsky závod Slovalco prepustí od septembra 300 zamestnancov, na výrobu v závode je naviazaných ďalších 2 500 pracovných miest. V Dusle Šaľa podľa slov riaditeľa Petra Bláhu pracuje 1,960 zamestnancov a zatiaľ odstavili rozhodujúcu časť závodu pre plánovanú revíziu. „Zhruba o mesiac by mohlo byť všetko o niečo jasnejšie, teda či výrobu spustíme, alebo pôjdeme cestou dočasného či trvalého prerušenia výroby,“ objasnil pre TREND.

Aj Oravská hutnícka fabrika (OFZ) musela pre vysoké ceny elektrickej energie zastaviť výrobu a ohlásila hromadné prepúšťanie. „V prípade, že ako krajina neurobíme tak ako doteraz nič, po skončení tejto krízy ostane základný priemysel len v krajinách EÚ, kde majú vlády strategický pohľad do budúcnosti. Nám neostane nič iné, len si od nich kupovať suroviny za podmienok, ktoré si zvolia oni,“ pridal pre médiá názor riaditeľ OFZ Branislav Klocok.

Na Orave prepúšťajú zhruba 150 zamestnancov a na nich sú naviazané tisícky iných dodávateľov. Závod Fortischem je podnikom kritickej infraštruktúry a jediným slovenským výrobcom chlóru. Aktuálne je stále pod dočasnou ochranou a tiež chystá veľké prepúšťanie.

Vážnosť situácie priznáva aj predseda Národnej rady SR Boris Kollár (SME rodina), ktorý tvrdí, že treba niečo urobiť s energiami. „K veľkým fabrikám sa pridružia ďalšie, aj menšie firmy. Vlna prepúšťania môže skončiť na bedrách štátu, 20 až 30 percentnú nezamestnanosť však neustojíme, je to veľká hrozba,“ uviedol pred pár dňami B. Kollár. Jedna vec je však zo strany politikov pod tlakom okolností priznať vážnosť situácie, na druhej strane chýbajú vláde reálne činy.

Miliardy eur v Envirofonde treba viac čerpať

Firmy majú jasnú predstavu o tom, aké opatrenia mala už dávno urobiť vláda. Zvlášť v kritickej situácii sa ocitol chemický sektor. Ako uvádza Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, už nejde iba o prerušenie či ukončenie výroby veľkého počtu firiem a stratu tisícok pracovných miest, ale aj o narušenie či paralyzovanie celého dodávateľsko-odberateľského reťazca.

Zväz žiada vládu uvoľniť podporu z Envirofondu firmám evidovaným v systéme obchodovania s emisiami. „Inak dôjde k výpadkom produkcie a ku kolapsu viacerých firiem, vrátane kritickej infraštruktúry,“ uviedol prezident ZCHFP Roman Karlubík. Kým ostatné krajiny podľa pravidiel Európskej komisie (EK) peniaze z Envirofondu využívajú vo veľkom, napríklad priemyselným firmám poskytujú dotácie v objeme 25 percent, na Slovensku je to len 3,5 percenta.

Podniky však nežiadajú pomoc, ale férové nastavenie systému po vzore iných štátov EÚ. „Pre zachovanie podnikov je nutné bezodkladne prijať novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, zvýšiť príjmy Envirofondu z predaja emisných povoleniek a začať využívať peniaze z povoleniek na zelené ciele,“ hovorí pre TREND Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD).

Štát by mal podľa neho schváliť schému štátnej pomoci pre vysoko energeticky náročný priemysel aspoň do výšky 25 percent z predaja povoleniek, tak ako to majú v zahraničí. Zároveň je najvyšší čas začať riešiť situáciu aj v ostatných priemyselných závodoch, nakoľko ceny energií začínajú vytvárať problém mnohým subdodávateľom, napríklad v automotive. Tam majú smerovať aj štátom najnovšie hlasno prezentované investície napríklad Volvu či Bosch, ale bez tunajšej priemyselnej výroby to pôjde ťažko.