„Je čas na tretiu pomoc, ktorá bude vo výške 162 miliónov eur. V rámci nej pomôžeme ľuďom aj firmám s platením účtov za elektrinu,“ uviedol počas tlačovej konferencie minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Budúci rok totiž hrozilo, že cena jednej megawatthodiny (MWh) sa zvýši o 7,71 eura. Dôvodom je príliš štedrá podpora výroby zelenej energie, ktorá spôsobila vznik takzvaného historického dlhu.
„Historický dlh z podpory obnoviteľných zdrojov a ďalších nákladov, ktoré vstupujú do tarify za prevádzku systému (TPS), je neblahým dedičstvom z minulosti,“ uviedol pre TREND hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Radoslav Igaz. Pre súčasné vedenie je neprijateľné, aby tento dlh platili spotrebitelia, a preto víta plán ministerstva financií vykryť časť historického dlhu.
Snaha o udržanie nízkych cien
„Úrad zároveň pripravuje zmenu systému podpory, takzvaný repowering, ktorý by umožnil rozloženie každoročných nákladov na podporu obnoviteľných zdrojov na dlhšie obdobie, čo by do budúcnosti umožnilo nezvyšovanie tarify za prevádzkovanie systému, a teda aj ľahšie vyrovnanie sa so zvyšným historickým dlhom,“ dodal R. Igaz.
Regulátor zároveň nebude momentálne komentovať úvahy o budúcej výške TPS, keďže v súčasnosti prebieha cenové konanie a informovať verejnosť plánuje až po jeho skončení. Úrad nezverejnil ani presnú výšku historického dlhu a odhady analytikov hovoria o sume okolo 320 až 400 miliónov eur.
Príliš štedrá podpora
Aj v ekológií ide v prvom rade o peniaze. Známy výrok bývalého českého premiéra Václava Klausa podľa súčasného vedenia ministerstva financií vystihuje predchádzajúce vlády Roberta Fica. Do výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov malo Slovensko podľa predstáv Európskej únie investovať minimálne 514 miliónov eur. Lenže reálne sa zaplatilo oveľa viac a najnovšie údaje ministerstva financií hovoria o sume 3,2 miliardy eur.
„Z týchto peňazí profitovali energetickí baróni. Na ich zisky sa poskladali všetci obyvatelia a domáce firmy,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek. Zároveň upozornil, že ani obrovské finančné zdroje nakoniec nestačili a bez podpory od štátu mala tarifa za prevádzkovanie systému v budúcom roku stáť až 40 eur za megawatthodinu. Na porovnanie, v súčasnosti je cena na hodnote 23,60 eura. Prostredníctvom tejto špeciálnej tarify sa spotrebitelia skladajú nielen na obnoviteľné zdroje energií, ale aj výrobu elektriny z uhlia.
Dlh vznikol pred dvoma rokmi
Zaplatiť náklady súvisiace s výrobou zelenej elektriny sa zaviazala uznesením už predchádzajúca vláda. Tá plánovala distribučným spoločnostiam vyplatiť až 180 miliónov eur a súčasná vláda v ťažkých časoch pandémie reálne vyplatí 162 miliónov eur.
Uvoľnené peniaze pokryjú finančné záväzky štátu z roku 2018. V tom čase distribučné spoločnosti nemali preplatené všetky náklady spojené s podporou obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla (KVET).
Zelena elektrina je drahá
Výroba zelenej energie je totiž drahšia ako neekologická produkcia. Na podporu obnoviteľných zdrojov sa preto skladajú všetci odberatelia, ktorí vo svojich faktúrach musia platiť aj tarifu za prevádzkovanie systému. Tá dnes tvorí približne pätinu z celkovej ceny elektriny.
Pred dvoma rokmi vznikol celý dlh kvôli tomu, že Úradom pre reguláciu sieťových odvetví plánované náklady na podporu zelenej elektriny boli nižšie ako skutočné náklady distribučných spoločnosti. Tie napriek tomu museli nakúpiť dohodnuté množstvo a zvýšené náklady im v roku 2021 preplatí štát.
