Je pondelok 22. decembra 2025, hodinky ukazujú 12:34. Vianočný nákupný zhon sa iba rozbieha. Do papiernictva v obchodnom centre vchádza zákazníčka. Predavač ju však otočí vo dverách. Je mi ľúto. Už vám nemôže nič predať, oznámi. Potrebujem iba baliaci papier za tri eurá na darček. Čo sa vám stane, ak mi ho predáte, snaží sa ho obmäkčiť sa zákazníčka. Firma zaplatí na daniach o 15-tisíc eur viac, rázne ju uzemní obchodník.
Vôbec pritom nemusí zveličovať. Uvedená situácia môže reálne vzniknúť. Podľa najnovšieho návrhu majú firmy, ktorých výnosy prekročia hranicu päť miliónov eur, platiť sadzbu 24 percent. Teoreticky to znamená, že pri tržbách do 4 999 999 eur sa bude zisk zdaňovať 21 percentami a pokiaľ tržby prekročia päť miliónov, už je sadzba 24 percent. Ak firma dosiahne zisk na úrovni desatiny tržieb, v prvom prípade štátu odvedie na dani z príjmov 105-tisíc eur a v druhom až 120-tisíc. A to iba pre pár eur, ktoré znamenali prekročenie limitu. V prípade sektora s 30-percentnou ziskovou maržou by bol rozdiel pre pár eur až 45-tisíc eur.
Firmy si preto budú ešte pozornejšie strážiť svoje čísla. Nemusí to znamenať absurdný stav, o ktorom píšeme v úvode, ale pre podniky bude dôležité sledovať nielen náklady, ale aj výnosy. Aby priveľmi nerástli. To je samo o sebe veľmi zvláštne v krajine, ktorá sa kedysi snažila o pozíciu stredoeurópskeho tigra.
Možností pre firmy, ako si ustrážiť čísla, je viacero. Jednou z nich je formálne delenie biznisu na menšie samostatné spoločnosti tak, aby sa všetky zmestili do päťmiliónového limitu. Ďalšou z alternatív je znižovanie zisku v spoločnostiach s tržbami cez päť miliónov a jeho presun do spriaznených spoločností, ktoré platia nižšie dane. Napríklad cez rôzne licenčné poplatky spriazneným firmám.
Podobné schémy sú v zásade legálne, ak sa oceňujú podľa bežných trhových cien. Aj preto venujú daňoví poradcovia a na druhej strane aj daňoví kontrolóri toľko pozornosti takzvanému transferovému oceňovaniu. Otázkou je, že ak podnikatelia budú venovať energiu nastaveniu zložitých schém, prečo by mali napokon zdaňovať na Slovensku a nie v niektorom z európskych daňových rajov? Najmä ak podnikateľov nezaťaží len prípadná vyššia sadzba, ale aj daň z finančných transakcií, Tá môže zasiahnuť najmä firmy s nižšou pridanou hodnotou, ktoré často točia peniaze, no až tak veľa na tom nezarobia.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že zvýšenie sadzby o dva či tri percentuálne body nie je až tak veľa, ale vo svete veľkých firiem a veľkých čísel je to dosť veľká suma na to, aby rozmýšľali o alternatíve. V zásade platí, že čím vyššia bude po novom daňová záťaž, o to viac energie sa firmám oplatí venovať optimalizácii.
Koalícia sa opatrenia snažila rozdeliť a tvrdí, že kým bohatých zdaní viac, malým pomôže. To je pravda. Nízke dane pre malé firmy sú nepochybne dobrou správou, lebo podporujú začínajúcich podnikateľov. Avizovanú 10-percentnú sadzbu však neguje práve spomínaná daň z finančných transakcií. Tá zasiahne najmä rozbiehajúcich sa podnikateľov, ktorí sa ešte k zisku vôbec nedopracovali.
Čo je ešte horšie, firmy, ktoré majú potenciál rásť, získajú vážnu prekážku práve v podobe skokového nárastu daňovej sadzby. Podobné skokové zaťaženie sa netýka len daní, ale aj rôznych regulačných poplatkov, o ktorých verejnosť často netuší. Výsledkom je práve strach firiem z prekročenia konkrétnej hranice tržieb.
Zaujímavé je, že v prípade fyzických osôb – zamestnancov sú podobné prechody riešené postupne. Napríklad nezdaniteľná časť základu dane nezaniká automaticky, ale pri vyšších príjmoch postupne klesá. Takisto vyššia sadzba dane z príjmov vo výške 25 percent sa týka až základu dane, ktorý presiahne 176,8-násobok životného minima.
V prípade živnostníkov sa už uplatňuje skok. Tí, ktorí neprekročia hranicu tržieb 60-tisíc, platia 15 percent a ostatní 19 percent. Po novom sa táto hranica zvýši na 100-tisíc eur.
Pre podnikateľov tak vyvstáva z konsolidácie nepríjemný odkaz: nesnažte sa rásť, inak vašu iniciatívu potrestáme. Podobná situácia môže vyvolať snahu vyhnúť sa vyššej sadzbe aj za cenu porušenia zákona v podobe „nepriznania“ maličkého, ale z pohľadu celkovej záťaže rozhodujúceho príjmu. Ak ide o päť či desať eur, dalo by sa z ľudského hľadiska pochopiť, no podnikateľovi to môže v konečnom dôsledku privodiť množstvo problémov. Štátu zas zvýšiť náklady na daňové kontroly. A to všetko práve pre hrubý skok v zdaňovaní.
Vždy je zložité stanoviť hranicu, od ktorej sú človek či firma dosť bohatí na to, aby platili vyššie dane. Či už ide o okrúhlu sumu, alebo desatinné číslo, vždy sa nájdu tí, pre ktorých to bude nespravodlivé. Nehovoriac o tom, že podobné skoky absolútne nezohľadňujú rozdielnu maržu v rôznych sektoroch. Aj preto jediný sektor, ktorý sa môže tešiť z nových pravidiel, sú účtovníci a daňoví poradcovia. Na druhej strane štát môže na konci budúceho roka sklamane konštatovať, že napriek optimizmu a dobrej viere nenašli chybu v základnej poučke Arthura Laffera.
