Tragédia spoločného trhu: Slováci sú obeťou energetickej politiky Bruselu a Berlína

Pohraničné obchody a tankovacie stanice v Poľsku a Maďarsku praskajú vo švíkoch kvôli záujmu Slovákov. Plné nákupné košíky a plné kanistre nakupované v zahraničí sú ukážkou, ako citliví sú Slováci už na relatívne malé zmeny cien.

Inak povedané, aj napriek poslednej dlhej sérii zvyšovania platov, sú Slováci stále chudobný národ. Minimálne v porovnaní so zvyškom Európy. Rastúca inflácia a znižovanie DPH u susedov ich donútili masovo vyhľadávať lacnejšie tovary v zahraničí.

Kým rastúce ceny potravín a palív vidí každý, v pozadí sa skrývajú ešte väčšie nebezpečenstvá pre rozpočty slovenských domácností. Tie sa ukážu už o niekoľko mesiacov a ešte ďalej zhoršia finančnú situáciu Slovákov.

Môže za ňu Brusel, Berlín a Paríž. A to doslova. Slováci sa stali obeťou spoločného európskeho trhu s energiami postihnutého zelenou mániou.

Inflácia útočí na najchudobnejších

Základná ekonomická poučka znie, že rastúca inflácia zasahuje najmä tých najchudobnejších. Tí vydávajú najväčšiu časť zo svojho rozpočtu na bývanie, energie a potraviny. Ak narastú ceny, často nemajú z čoho uberať.

Téza, že inflácia zasahuje najchudobnejších, neplatí len v rámci národnej ekonomiky, ale aj v rámci spoločného európskeho trhu. V rámci eurozóny a prepočtu HDP na hlavu sú Slováci druhý najchudobnejší národ, hneď po Grékoch. Rast inflácie sa ich dotkne viac ako kohokoľvek iného.

Kým priemerného Európana stojí jedlo a bývanie 40 percent jeho rozpočtu, Slováka stojí až 50 percent. A čo je horšie, je veľký rozdiel zaplatiť 40 percent z priemerného európskeho platu 1 900 eur ako 50 percent z priemerného slovenského platu 1 200 eur.

Vysoké fixné výdavky zo slovenských rozpočtov sú dôvodom, prečo spotreba Slovákov aj počas krízy príliš nepoklesla. Minister financií to svojsky interpretoval ako silu slovenských domácností. Opak je však pravdou.

Ceny energií dobehnú Slovákov