Top udalosti: Nikto ju nevidel, všetci sa jej boja

Nič viac nevystraší slovenskú verejnosť ako plány na reformy. Väčšina ľudí si ich spája s tvrdým uťahovaním opaskov a prepadom životnej úrovne. Môže za to zlá komunikácia dvoch reformných vlád Mikuláša Dzurindu. V tom čase za potrebnými zmenami stála odborná verejnosť. Občania ostali na druhej koľaji, a to je hlavný dôvod konca rovnej dane.

Strach z neznámeho minister financií Igor Matovič posunul o level vyššie. Pred rizikami zlej daňovej reformy najnovšie varuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Nejde o nič konkrétne, keďže detaily pripravovaných zmien zatiaľ nikto nevidel. Obavy sa týkajú absencie verejnej diskusie. Konkrétne, zváženia všetkých dopadov chystaných zmien na verejné financie a životy občanov.

Konzultovať detaily reformy so špičkovými odborníkmi, to znie rozumne. Lenže v rozhodujúcich chvíľach šéf Obyčajných ľudí vždy dal viac na srdce ako na rozum. Stačí si len spomenúť na rozbehnutie plošného testovania či na nečakaný nákup ruskej vakcíny Sputnik. Aj v prípade daňových zmien verejnosť pravdepodobne postaví pred hotovú vec.

Takýto prístup nemôže skončiť inak ako fiaskom. Slovensko nie je súkromná firma. O osude zmien rozhodujú pocity ľudí, a nie výsledky. Ekonomický rast Slovenska jedine v roku 2007 dosiahol 10,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Napriek tomu je úspešný koncept rovnej dane dávnou minulosťou. Inak tomu nebude ani pri reformných snahách Igora Matoviča. Ignorovanie verejnosti potopí aj tie najlepšie reformy.

Presadenie zlých zmien zvykne stiahnuť ku dnu aj ich autora. Dokonca na smetisku slovenských politických dejín zvyknú končiť aj populistické návrhy. Stačí si len spomenúť ako dopadol v minulosti Andrej Danko (SNS). Tomu pre obrovské množstvo chýb priazeň ľudu nepriniesli ani dovolenkové poukazy, ani nižšie daňovo-odvodové zaťaženie trinástych a štrnástych platov.

I. Matovič dopadne rovnako. Jeho slabnúcu slávu nezachráni populistické zvýšenie rodinných prídavkov. Dnes si už väčšina ľudí uvedomuje, že jediným dôsledkom budú obrovské dlhy a prudké zníženie životnej úrovne v budúcnosti. Respektíve voličov, ktorí si to neuvedomujú, aj tak získa opozícia.

V mysliach voličov ostane minister financií zapísaný ako neschopný politik. Ako prvý sa nechal po roku vyhodiť z kresla premiéra. Napriek tomu v chybách pokračuje aj na novom poste. Večného rivala Richarda Sulíka (SaS) obvinil z blokovania daňovo-odvodovej reformy. Ten kontroval, že ju blokovať nemôže, lebo ju ešte nevidel. Keby minister financií konal transparentne a pri zmenách sa zaujímal aj o názory ľudí, také niečo sa mu stať nemôže. Dnes by už totiž každý vedel, čo nás čaká a neminie.

Boj o rodičovský bonus

Súčasná koalícia si nikdy nerobila starosti s názormi odborníkov. O dáta opreté návrhy na stabilizáciu penzijného systému narážajú na subjektívne predstavy ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Jablkom sváru je spustenie rodičovského bonusu, ktorý do aj tak deficitného systému zatne obrovskú sekeru. Neoficiálne sa hovorí až o jednej miliarde eur. Obrovský balík peňazí bude musieť štát každý rok vybrať od občanov. Prípadne si ich požičia a výsledkom bude opäť zvyšovanie daní. Len nie dnes, ale až o pár rokov. Potom ako finančné trhy začnú riešiť schopnosť Slovenska splácať svoje dlhy.

Z pohľadu penzistov je rodičovský bonus fajn. Väčšine prinesie zvýšenie dôchodkov o desiatky a možno až stovky eur. Z pohľadu samotných detí to až také terno nie je. Pre udržanie čoraz nákladnejšieho systému budú musieť pracovať oveľa dlhšie ako ich rodičia. Dnešní tridsiatnici pravdepodobne až do sedemdesiatky. S týmto negatívnym trendom sa veľa spraviť nedá.

Zlú situáciu môže zmeniť len zakladanie rodín s minimálne dvomi deťmi. Lenže z tohto uhla pohľadu rodičovský bonus nič nerieši. Financie navyše dostanú dôchodcovia, ktorí už žiadne deti mať nebudú. Teda až na pár výnimiek potvrdzujúcich pravidlo. V každom prípade pôjde o vyhodené peniaze, ktorých minutie so zlou demografiou neurobí absolútne nič. Jediným plusom je zlepšenie životnej situácie dôchodcov. Otázne je, či kvôli tomu ich deti chcú pracovať dlhšie.

Na zavedenie rodičovského bonusu tlačí Milan Krajniak . Eliminovať jeho negatíva sa zas snažia odborníci Národnej banky Slovenska, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a Inštitútu finančnej politiky. V pomerne ostrom spore minister práce použil aj tvrdé slová a pohrozil svojou demisiou. Mimochodom už druhou v tomto volebnom období.

Plány na to, aby sa rodilo viac detí, kuje aj minister financií I. Matovič. Žiaľ,zlú situácie nevyrieši ani ním navrhované zvýšenie rodinných prídavkov na 200 eur za dieťa. V dnešnej dobe majú mladé ženy iné ciele ako veľkú rodinu. Zlú demografiu reálne môže zlepšiť len prisťahovalectvo. Konkrétne rozumné otvorenie pracovného trhu kultúrne blízkym Srbom a Ukrajincom. Práve na túto kartu stavilo susedné Poľsko. Len na Slovensku potrebuje každý minister nájsť zázračné riešenie a výsledkom je čoraz väčšie zadlženie krajiny.