Top udalosti vo financiách a ekonomike: Pre štátnu kasu minulý rok nedopadol až tak zle

Slovensko obrala pandémia o 811 miliónov eur

Minuloročná recesia obrala štátny rozpočet o oveľa menej peňazí, ako sa pôvodne čakalo. Tesne po vypuknutí pandémie sa počítalo s tým, že v priebehu pár mesiacov slovenská ekonomika príde o niekoľko miliárd eur. Po celom svete sa totiž zatvárali obchody a nebezpečný koronavírus uväznil doma milióny ľudí.

Napriek niekoľkomesačnému zatvoreniu obchodov realita nakoniec nebola ani zďaleka taká zlá, ako sa javilo ešte počas jari minulého roka. V porovnaní s rokom 2019 klesli daňové príjmy štátnej pokladnice v roku 2020 nakoniec len o 811 miliónov eur. Príjemným prekvapením bol hlavne výber dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorý sa prepadol len o 17 miliónov eur.

Počas minulého roka sa nedarilo hlavne firmám, ktoré do štátnej pokladnice odviedli až o 610 miliónov eur menej. Výnosy z daní príjmu fyzických osôb klesli o 5 miliónov eur. Napriek tomu prišlo aj k druhému príjemnému prekvapeniu, keď výber odvodov od pracujúcich ľudí narástol o 95 miliónov eur. Viac peňazí štát vybral vďaka rýchlemu rastu priemernej mzdy, ktorá sa v minulom roku zvýšila o 7,8 percenta a dosiahla hodnotu 1 129 eur v hrubom.

Pri pohľade na minuloročný vývoj príjmov v štátnej pokladnici, vláda najlepšie prichádzajúcu konsolidácia zvládne zvýšením DPH, sociálnych a zdravotných odvodov. Lenže ministerstvo financií plánuje dvíhať dane z nehnuteľností a pri odvodoch je v hre dokonca ich zníženie. Teoreticky má totiž nižšie zaťaženie práce motivovať firmy zamestnať viac ľudí.

Výrazné zníženie odvodov ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu však v minulosti prakticky veľa nezmenilo. Ani prípadné zníženie daňových príjmov zamestnancov nepovedie k prudkému ekonomickému rastu a zvýši sa maximálne spotreba domácnosti.

O rok môže byť daň z bývania až trikrát vyššia

Možno už počas budúceho roka štát vyberie od slovenských domácnosti stovky miliónov eur navyše za vlastnenie nehnuteľností. Ministerstvo financií totiž plánuje viac zaťažiť majetok a menej zdaňovať prácu. Konkrétne detaily zmeny daňového mixu sa aktuálne analyzujú a výsledky majú verejnosti predstaviť v najbližších mesiacoch.

Za otvorenie diskusie o zvyšovaní daní môže pandémia, ktorá výšku verejného dlhu v rozmedzí rokov 2019 až 2023 vystreli zo 48,5 na 69,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Na takto obrovskú dlhovú sekeru kozmetické zmeny určite nezaberú. Preto o potrebe až trojnásobného zvýšenia daní z nehnuteľností otvorene hovoria napríklad aj analytici Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Pravdepodobne najviac si priplatia majiteľa veľkých rodinných domov, ktorými sú v slovenských dedinách väčšinou dôchodcovia s nižšími príjmami a štát preto zvažuje preniesť povinnosť platenia zvýšených daní na ich dedičov. Pre utajovanie celej reformy však dnes nie je jasné, čo sa stane v prípade, ak deti odmietnu platiť vyššie dane za svojich rodičov.

„Ministerstvo financií ubezpečuje občanov, že pri akýchkoľvek daňových zmenách zohľadňuje sociálne aspekty a inak to nebude ani pri daňovej reforme,“ uviedol Róbert Buček z tlačového oddelenia ministerstva financií. Viac konkrétnosti nepovedal a momentálne sa dá len špekulovať, že ľudia v sociálnej situácií môžu byť napríklad oslobodení od platenia daní z nehnuteľnosti.

Lenže príliš veľa výnimiek môže nakoniec torpédovať snahu vlády o konsolidáciu verejných financií a dnes je isté len to, že pokiaľ vláda neplánuje aj v budúcnosti žiť na dlh, bude musieť po skončení krízy zvyšovať dane. To bude u ľudí, ako vždy, krajne nepopulárne a aj lepšie zarábajúcu mladšiu generáciu určite nepoteší, že k vysokým splátkam hypoték im pribudnú aj vysoké dane za vlastnenie nehnuteľnosti. Navyše, keď v priemyselne rozvinutých častiach krajiny sa za viac ako 100-tisíc eur predávajú staré panelákové byty a ich majitelia určite nemajú pocit, že žijú v luxuse.

Zdroj: Ingrid Timková

Strašidlo socializmu obchádza Slovensko

Čím vyššia ekonomická sloboda, tým väčší osobný aj spoločenský blahobyt – ukazujú skúsenosti krajín z celého sveta. Lenže sledovanie ekonomickej trajektórie slovenskej slobody nedáva nádej na nasledovanie úspešného príbehu štátov Škandinávie či juhovýchodnej Ázie. Dokonca sa dá povedať, že celú modernú históriu krajina v indexe ekonomickej slobody klesala.