Top udalosti vo financiách a ekonomike: Koaličnú krízu o pár týždňov nahradí zatváranie fabrík

Nezvládnutý covid: Fabrikám hrozí zatvorenie

Už len pár týždňov má vláda na odvrátenie hrozby dočasného zatvorenia fabrík. K prerušeniu priemyselnej výroby príde v prípade, že nezaberie ani posledné sprísnenie lockdownu a počet hospitalizovaných ľudí bude v nemocniciach aj naďalej rásť. Fungovanie priemyselnej výroby totiž štát nedokáže udržať okamžite potom, ako v nemocniciach nebude miesto pre chorých a ľudia začnú vo veľkom umierať doma. V takom prípade verejný tlak prinúti politikov načas zatvoriť domáce továrne.

Krajina dnes možno stojí na prahu najväčšej krízy vo svojej histórií. Keďže v takejto situácií sme ešte neboli, dnes nikto nevie presne povedať veľkosť hospodárskych škôd. S istotou sa dá skonštatovať len to, že zahraniční odberatelia nebudú čakať pokým si Slováci vyriešia svoje problémy a nové zákazky pridelia firmám z okolitých krajín. O prácu tak môžu prísť tisíce, desaťtisíce a v krajnom prípade aj státisíce ľudí.

Na celej situácií je zarážajúce to, že na boj proti pandémií minul premiér Igor Matovič (OĽaNO) okolo 400 miliónov eur. Napriek tomu po prepočte na milión obyvateľov najviac ľudí posledné týždne umiera práve na Slovensku. V prípade zatvorenia fabrík dopady chaotického riadenia štátu prebijú aj súčasnú koaličnú krízu. Slovenské zdravotníctvo je totiž financované práve z odvodov pracujúcich ľudí a dlhodobý výpadok príjmov v ňom nakoniec môže spôsobiť ešte väčšie škody ako Covid-19.

Jedinou šancou na odvrátenie hospodárskej katastrofy je očkovanie. Napriek tomu premiér I. Matovič najnovšie pohrozil, že Rusom vráti nakúpené vakcíny Sputnik V. Z čisto manažérskeho pohľadu ide o ďalší zlý nápad. Ak ruská vakcína nebude fungovať, Slovensko príde o 16 miliónov eur, čo je až 15-násobne menej v porovnaní s 240 miliónmi eur minutými na plošné testovania. Ak ale fungovať bude a my ho pošleme späť, pripravíme sa o jedinú možnosť rýchleho víťazstva nad pandémiou a budeme musieť minimálne na pár týždňov zatvoriť fabriky.

Zdroj: Lukáš Grinaj

Hegerova daň z bývania

Už budúci rok môže byť tvrdou realitou daň z bývania cez tisíc eur. Konkrétna suma odvedená do štátnej kasy sa má vypočítať z trhovej ceny nehnuteľnosti. Taká je aspoň predbežná predstava ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO), ktorý konkrétne detaily daňovej reformy stále nepredstavil.

Nová daň bude pravdepodobne fungovať podobne ako na západe. Tam existujú takzvané cenové mapy, v ktorých si ľudia jednoducho zistia hodnotu ich pozemku, bytu alebo domu. Následne si na základe stanovenej sadzby vypočítajú, koľko peňazí musia zaplatiť štátu.

Ak je daň vo výške jedného percenta z ceny bytu, tak majiteľ nehnuteľnosti v hodnote 150-tisíc eur zaplatí štátu každý rok 1 500 eur. Ak by sa slovenské ministerstvo financií rozhodlo pre sadzbu 0,5 percenta, tak daň bude len 750 eur za rok. Zároveň sa nedá ani vylúčiť možnosť, že Slovensko sa západom nebude inšpirovať a predstaví úplne nový spôsob zdaňovania nehnuteľností.

Dnes je isté len to, že konkrétna výška budúcej dane má závisieť od trhovej ceny. Preto najviac zaplatia ľudia žijúci v hlavnom meste Slovenska. Novší dvojizbový byt stojí v Bratislave okolo 200-tisíc eur a trhová cena sa dá ľahko zistiť vďaka obrovskému množstvu realizovaných obchodov.

V odľahlejších častiach krajiny bude mať štát problém so stanovením trhovej ceny, keďže v niektorých menších dedinách sa roky nepredá žiaden byt alebo dom. Prípadný odhad trhovej ceny zo strany štátnych úradníkov nemusí byť presný a preto stanovená výška dane môže byť v niektorých prípadoch veľmi nespravodlivá.