Top udalosti vo financiách a ekonomike: Tlačenie peňazí sa zrýchli pre obavu z inflácie

Eurozóna sa zľakla rastúcich úrokov v USA

Európska centrálna banka (ECB) v najbližších troch mesiacoch výrazne zrýchli tempo výkupu dlhopisov jednotlivých štátov eurozóny. Cieľom je aj naďalej udržať lacné financovanie dlhov pandémiou zasiahnutých štátov.

Celkový objem zdrojov určených na prekonanie dopadov pandémie ostane na hodnote 1,85 bilióna eur. Zároveň aj naďalej platí, že tlačenie peňazí sa skončí najneskôr v marci budúceho roka a v prípade naštartovania rýchleho ekonomického rastu nemusí prísť k minutiu celého finančného balíka.

Paradoxne za zrýchlením tlačenia peňazí stoja obavy z rastúcej inflácie. Tie sa vo finančnom svete objavili potom, ako výnosy amerických 10-ročných dlhopisov v priebehu posledného roka narástli z hladiny 0,3 percenta na 1,5 percenta.

Podobne vývoj si zadlžené južné krídlo eurozóny nemôže dovoliť, keďže napríklad dlh Talianska minulý rok vystúpil na 155,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Lenže práve viac lacných peňazí môže v budúcnosti spôsobiť rýchly rast cien. Napríklad inflácia v eurozóne z decembrovej hodnoty mínus 0,3 percenta v januári stúpla na plus 0,9 percenta.

Zo súčasnej situácie profituje Slovensko, ktoré si aj naďalej na finančných trhoch požičiava za mínusové úroky a nič na tom zmenil ani rekordný rast dlhu. Ten totiž v rozmedzí rokov 2019 až 2023 stúpne zo 48,5 percenta HDP na 69,4 percenta HDP.

Problém je, že záporné sadzby sa v realite netýkajú len úverov, ale aj vkladov a domáce banky mínusové sadzby účtujú firmám s úsporami nad jeden milión eur. V súčasnej dobe je preto výhodnejšie si požičať ako si šetriť. 

Kollár vytiahol balíček na podporu ekonomiky

Jedným z mála pozitívnych výsledkov vládnej krízy je návrh na razantnejšiu podporu lockdownom obmedzenej ekonomiky. V boji o voliča sa jedine Sme rodina zamerala na peňaženky ľudí, čo bude pravdepodobne úspešnejšia stratégia ako prekvapivý odpor voči dovozu ruskej vakcíny zo strany Za ľudí a Slobody a solidarity.

Navyše, dve najmenšie koaličné strany eskalovaním krízy dosiahli len nedobrovoľný odchod ministra zdravotníctva Mareka Krajčiho (OĽaNO). Po jeho odchode sa situácia v slovenských nemocniciach nijako zásadne nezmení a na Slovensku bude aj naďalej platiť prísny lockdown.

Na život bežných ľudí budú mať oveľa väčší vplyv priority pretláčané hnutím Sme rodina. Konkrétne ide o odklad splátok úverov, energií a exekúcií. Tieto opatrenia sa majú schváliť už počas marcovej schôdze parlamentu s tým, že trvať budú minimálne do 30. 6. 2020.

V hre je tiež pomoc súčasnými obmedzeniami najviac zasiahnutému cestovnému ruchu, ktorý má získať balík finančnej pomoci vo výške 100 miliónov eur. Poslednou požiadavkou je prostredníctvom lekární každému obyvateľovi doručiť bezplatne 5 respirátorov.

Prekvapivým víťazom koaličnej krízy nakoniec bude Boris Kollár. Ním pretláčané opatrenia oveľa viac pozitívne ovplyvnia život bežných ľudí ako nezmyselná rošáda na poste ministra zdravotníctva. Tá totiž ani zďaleka neuspokojí nahnevanú masu, ktorá aj tak túžila po hlave samotného premiéra Igora Matoviča (OĽaNO).

Zamerať sa na riešenie reálnych problémov ľudí je stávkou na správnu kartu. Časť domácich podnikateľov dnes musí naplno splácať svoje záväzky napriek tomu, že im vláda zatvorila predajne, reštaurácie, penzióny či hotely.

Podľa samotných bánk má aktuálne problémy so splácaním úverov okolo 5 percent ich klientov. To znamená, že ako sa vyhnúť exekútorovi je momentálne hlavnou otázkou v tisíckach slovenských rodín a stovkách domácich firiem. Tých všetkých vláda začiatkom roka hodila cez palubu ukončením úverového moratória a záchranné koleso prišlo, paradoxne, práve vďaka vyvolaniu koaličnej krízy.

Zdroj: MATEJ KALINA

Heger sľubuje reformnú smršť

Počas najbližších šiestich rokov napumpuje Brusel do rozvoja slovenskej ekonomiky neuveriteľných 21 miliárd eur. V prípade rozumného využitia obrovských finančných zdrojov si súčasná vláda môže v očiach verejnosti výrazne napraviť svoju pošramotenú povesť.

Túto jedinečnú šancu si politici zjavne uvedomujú. Ľudia preto v najbližších rokoch získajú napríklad štedré dotácie na zateplenie rodinných domov. V hre je dokonca populistické rozdávanie tabletov medzi dôchodcov, ktoré sa má zrealizovať v rámci reformy nesúcej názov Digitálne Slovensko.

Z obrovského finančného balíka tvorí približne 6 miliárd eur takzvaný plán obnovy, ktorý v pondelok predstavil minister financií Eduard Heger (OĽaNO). V rámci neho sa má v najbližších rokoch zrealizovať až 60 rôznych reforiem, ktorých postupný nábeh do roku 2030 zvýši životnú úroveň Slovákov zo súčasných 74 percent priemeru Európskej únie až na 92 percent.