Top udalosti vo financiách a ekonomike: Hroziaci bankrot Slovenska vyzve ministra Matoviča

Porazený Matovič stojí pred životnou výzvou

Nikdy nebolo tak zle ako dnes. Krátka a presná definícia stavu slovenských verejných financií. Vo víre pandémie a koaličných sporov akosi zaniklo, že štátna kasa už o pár rokov nemusí mať dosť peňazí na dôchodky. Takto dramaticky vidí našu budúcnosť Brusel, ktorý Slovensko zaradil do kategórie krajín s najvyšším rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií. To je diplomatické označenie hrozby bankrotu a drastického znižovania životnej úrovne.

Odvrátiť hroziaci kolaps je úloha hodná ega Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý sa rád stavia do pozície spasiteľa a ak uspeje, môže sa ním naozaj stať. Pomôcť mu môže paradoxne jeho komplikovaná povaha, ktorá sa oveľa viac hodí na správcu štátnej kasy ako šéfa vlády.

Minister financií totiž musí mať odvahu na prijímanie nepopulárnych opatrení a vo vláde vždy viac rozdeľuje, ako spája. Bývalý premiér dokázal presadiť mnohými ľuďmi nenávidené plošné testovanie a v prípade nestratenia odvahy možno už o pár mesiacov predstaví nepopulárne zvyšovanie daní.

Minister financií tiež musí vedieť zatlačiť na znižovanie výdavkov, čím sa v očiach mnohých členov vlády automaticky mení na nepriateľa, a preto potrebuje politickú silu na presadenie tvrdých opatrení. I. Matovič ako predseda najsilnejšej koaličnej strany disponuje značným vplyvom a v prípade snahy mu ostatní kolegovia veľmi ťažko zarazia škrtanie nepotrebných výdavkov.

Presadzovaním nepopulárnych opatrení každý minister financií získa kopu nových nepriateľov, ale to I. Matovičovi nikdy nevadilo. V tom sa zásadne líši od svojho predchodcu Eduarda Hegera (OĽaNO), ktorý je skôr mužom kompromisov a za viac ako rok vo funkcií nepresadil žiadnu zásadnú reformu.

Plán obnovy síce prináša detaily viacerých ekonomických zmien, ale tie sú postavené hlavne na vždy populárnom míňaní európskych peňazí. O zvýšení daní sa v ňom hovorí len všeobecne a táto neľahká úloha ostane na pleciach I. Matoviča. Vládnou krízou vyvolaná rošáda paradoxne obidvoch mužov dosadila do funkcií, na ktoré majú viac osobnostných predpokladov.

Pre dlhodobú stabilitu verejných financií je potrebné reformovať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a zaviesť výdavkové limity. Tie v dobrých časoch zabránia každej vláde nerozvážne minúť zvýšené príjmy z daní a odvodov. Lenže práve pri tejto reforme narazí nový minister financií na svoju achillovu pätu Richarda Sulíka (SaS). Šéf liberálov podporu dôležitej reformy podmieňuje zákazom zvyšovania daní.

Lenže bez zvyšovania príjmov nebude možné dať do poriadku verejné financie. Teda jedna možnosť tu je, ale znižovanie dôchodkov je ešte menej populárne, ako zvyšovanie daní. Konsolidácia verejných financií preto určite povedie k novým súbojom dvoch politických kohútov. Očakávať sa dajú už v priebehu najbližších mesiacov pri finišovaní rozpočtu na rok 2022. Pre koalíciu to nemusí byť problém, ak sa súboje zvedú v čisto odbornej rovine a mimo svetla televíznych kamier.

Opozícia rekonštrukciu vlády označila za zbytočné divadlo. Predseda opozičného Smeru Robert Fico dokonca plánuje písať list európskym ministrom financií, v ktorom I. Matoviča plánuje vykresliť ako neschopného plagiátora a daňového podvodníka. Trojnásobný bývalý premiér akoby zabudol, koho on nominoval do dôležitej štátnej funkcie. Jeho prvý minister Ján Počiatek (Smer) otvorene hovoril o korupcií v tajne nahratom rozhovore s bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom. V zahraničí uznávaný Peter Kažimír (Smer) sa zas blysol tým, že priamo v televíznej relácií nevedel správne interpretovať graf o zmene cien plynu.

Ministerstvo financií už viac ako dve dekády stojí na silných odborníkoch. Tí vedia ponúknuť množstvo dobrých riešení a I. Matovičovi stačí len vybrať si to najlepšie. Obavy z nekompetentnosti sú v tomto prípade zbytočné. V podstate si to nový minister môže pokaziť len v prípade bezohľadného presadzovania vlastných nápadov, čo ho už stálo kreslo premiéra a dva krát hádam tú istú chybu nespraví.

Kratší pracovný týždeň testujú na Slovensku

Predĺžený trojdňový víkend je snom mnohých zamestnancov. Na skrátenie pracovného času v domácej ekonomike tlačia hlavne odbory. Podľa nich ľudia za krajší pracovný čas podajú lepší pracovný výkon, a preto bude zásadná zmena prospešná pre všetkých. Za pravdu tejto teórií dáva napríklad skúsenosť spoločnosti Microsoft, ktorá v Japonsku skrátila pracovný týždeň a efektivita firmy sa následne zvýšila o 40 percent.

Lenže v slovenskej ekonomike môže spôsobiť skrátenie času obrovské problémy. Firmy totiž už dnes nemajú dosť pracovníkov a napriek kríze nedokážu obsadiť 60-tisíc pracovných miest. Priemyselným podnikom preto akékoľvek skrátenie pracovaného času skomplikuje produkciu. Zároveň pri práci za pásom musia ľudia podávať rovnaký pracovný výkon počas celej zmeny a zásadné zvyšovanie produktivity prebieha prostredníctvom automatizácie.