Top udalosti vo financiách a ekonomike: Hegerova reforma – veľa kriku pre nič

Namiesto revolúcie kozmetické zmeny daní

Hospodársky rast krajiny naštartuje nižšie zdanenie práce a vyššie zdanenie spotreby. Vecne správny postreh nakoniec asi pochová neschopnosť pretlačiť zásadné reformy. O potrebe zmeny daňového mixu nevie koaličných partnerov už rok presvedčiť minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Navyše šéf štátnej kasy sa ani len nepokúsil získať podporu verejnosti. Zamestnávatelia sa preto v najbližších rokoch pravdepodobne dočkajú len kozmetických zmien podnikateľského prostredia.

S istotou sa to tvrdiť nedá, keďže súčasná koalícia je tesne pred bodom rozpadu a čisto teoreticky prichádzajúce zmeny nakoniec môžu dať zelenú analytikmi pripraveným reformám. Tento scenár je ale veľmi málo pravdepodobný, hlavne pre zlú komunikáciu s verejnosťou.

Bol to totiž minister financií, kto pred verejnosť predstúpil s tým, že od pracujúcich ľudí bude vyberať menej peňazí a následne všetkým občanom viac zdaní nehnuteľností. Bez predstavenia detailov sa okamžite vynorili viaceré otázky: Zvládnu viac peňazí štátu zaplatiť dôchodcovia bývajúci vo veľkých rodinných domoch? Ako si majú na vyššie dane zarobiť majitelia zatvorených penziónov? Budú zo zníženia odvodov profitovať len zamestnanci, alebo aj firmy?

Bez jasných odpovedí na základné otázky vznikol obrovský priestor na špekulácie o tom, že ľudia nebudú mať z čoho zaplatiť zvýšenie daní z nehnuteľností a podpora reformy začala klesať. Deje sa tak napriek tomu, že idea lákania investorov na nižšie náklady sa v minulosti osvedčila a po zavedení rovnej dane Slovensko zažilo obdobie rekordného hospodárskeho rastu.

Lenže v tom čase politici mali dosť veľkú snahu o získanie podpory verejnosti a nerobili zbytočné tajnosti. Slovensko preto v roku 2004 oblepili billboardy s jasným heslom: Rovná daň, spravodlivosť pre každého! To je obrovský komunikačný rozdiel oproti súčasnosti, kde zásadnú reformu majú pretlačiť rôzne ubezpečenia. Napríklad o tom, že zvýšenie dane z nehnuteľnosti neprinesie necitlivé zásahy do sociálnej štruktúry slovenskej spoločností.

Keď sa do toho pridajú nikdy sa nekončiace koaličné spory, výsledok nemôže byť iný, ako prijímanie neškodných kompromisov. Lenže poriadna reforma musí mať víťazov aj porazených a vždy narazí na odpor časti verejnosti.

Podľa informácií týždenníka TREND je momentálne v hre zníženie odvodov pre zamestnávateľov, liberálnejšie umorovanie daňových strát a zrýchlenie odpisovania investícií. Z kola von je zníženie dane z pridanej hodnoty pre pandémiou najviac zasiahnutú gastronómiu, či pokles sadzieb daní z príjmov pre firmy aj podnikateľov.

Verejnosťou kontroverzne vnímané zvyšovanie daní z nehnuteľností má prísť na rad až začiatkom roka 2023. Lenže rok pred uskutočnením parlamentných volieb si politici nebudú chcieť pohnevať verejnosť prudkým zvýšením daní, a preto aj v tomto prípade nakoniec príde len ku kozmetickým zmenám. Navyše všetky pripravované reformy môže už o pár dní úplne pochovať rozpad vlády a vypísanie predčasných volieb.

Kríza sa končí minimálne v slovenskom priemysle

Ekonomické následky pandémie rozdelia slovenskú spoločnosť tak, ako žiadna z doterajších kríz. Časť firiem podnikajúcich v online priestore už dnes nevie čo s peniazmi. Dokonca aj pracujúcim ľuďom s príchodom nového roka začali mierne stúpať úspory v bankách. Paradoxne sa toto všetko odohráva v čase narastajúcej hrozby masívnych bankrotov živnostníkov či podnikateľov z oblastí gastronómie a cestovného ruchu.

V ekonomickej teórii je krivka budúceho vývoja slovenskej ekonomiky označovaná tvarom písmena K, ktoré ako jediné zobrazuje očakávaný rast priemyslu a pád zatvoreného sektora služieb.