Top udalosti v ekonomike: V spore so Sulíkom má pravdu Matovič. Prehráva, lebo pôsobí ako šašo

Zveríte svoje úspory človeku chváliacemu sa ranným umytím vlasov šampónom pre mačky? Alebo dáte prednosť zdatnému ekonómovi chrliacemu jeden logický argument za druhým? Tu niekde môže hľadať minister financií príčiny svojich neustálych prehier.

V spoločnosti si sám vytvára imidž nekompetentného šaša. Namiesto otvárania diskusie o smerovaní krajiny pravidelne zásobuje verejnosť infantilnými správami zo svojho súkromia. Deje sa tak prostredníctvom sociálnej siete Facebook.

Ak to niekomu náhodou ušlo, tak najnovším hitom sú príhody I. Matoviča a jeho nového – citujeme – „mačiaka“. Infantilné správy produkuje minister financií v čase historicky najvyššieho verejného dlhu. Ten skončil v minulom roku na úrovni 60,6 percenta HDP.

Slovensko sa pomaly vydalo na nebezpečnú grécku cestu. Na jej konci bude prudké zvyšovanie daní, škrtanie dôchodkov a privatizácia štátneho majetku. Práve preto je dnes extrémne ťažké vysvetliť, prečo je rozumné aj tento rok zvýšiť dlh o miliardy eur.

Inšpirovať sa môžeme opäť Gréckom. Tomuto juhoeurópskemu štátu tvrdé šetrenie nič neprinieslo. Verejný dlh krajiny bol v roku 2009 „len“ 126,7 percenta HDP a v roku 2020 až 205,6 percenta HDP. Samotné škrty dokážu spôsobiť ešte väčšie škody ako nezodpovedné míňanie. Je to vidieť na číslach a tomuto argumentu rozumie aj R. Sulík.

Namiesto racionálnej diskusie volí minister financií radšej urážky. Rozpad vlády je vraj v génoch R. Sulíka. Nijako ho pritom nevyrušuje fakt, že aj on sám hlasoval za pád vlády I. Radičovej.

Viesť spory odborne nikdy nebolo podľa gusta I. Matoviča. Je oveľa ľahšie poslať oponentov „kopať hroby“, ako priznať, že zhlukovanie ľudí počas plošného testovania mohlo byť spúšťačom nečakane rýchleho šírenia vírusu Covid-19.

Príspevky na deti a daňová brzda

Ničím nepodložená viera v geniálne riešenia je zdrojom ďalšieho zlého nápadu. A to, pracujúcim rodičom vyplatiť na každé jedno dieťa 200 eur. Štátnu pokladnicu by toto opatrenie každý rok vyšlo na 2,5 miliardy eur. Potrebné peniaze sa majú získať zvýšením DPH.

Slovenským rodinám zvýšenie prídavkov určite pomôže. No z pohľadu dlhodobého rozvoja krajiny pôjde o prejedené peniaze. Kľúčom k úspechu je transformácia hospodárstva profitujúceho z lacnej pracovnej sily na ekonomiku postavenú na vede a výskume. V opačnom prípade sa nikdy nepriblížime k životnej úrovni bohatých západných štátov a navždy ostaneme len montážnou dielňou Nemecka.

Z tohto uhla pohľadu je dosť „mimo“ minúť peniaze získané zvýšením daní na rodiny. Navyše, nárast sadzby dane z pridanej hodnoty spôsobí zdražovanie. R. Sulík sa dnes nemusí ani veľmi snažiť, aby vyzeral ako spasiteľ – stačilo mu na to len rozhodne odmietnuť zvyšovanie daní. Lenže aj ním presadzovaná daňová brzda má svoju temnú stránku, a to v podobe prudkého znižovania štátnych výdavkov.

Najväčším rizikom tvrdého šetrenia je dramatický pokles príjmov ľudí aj firiem. V krajnom prípade môže ekonomika vyprodukovať menej a krajinu zasiahne recesia. Potom bude aj naďalej rásť výška verejného dlhu vyjadrená v percentách HDP. Alebo inak, keď ľudia aj firmy zarobia menej, tak schopnosť štátu splácať svoje záväzky klesá napriek razantnému znižovaniu výdavkov.

Drastické šetrenie môže Slovensko nasmerovať na nebezpečnú grécku cestu rovnako ako nezodpovedné míňanie peňazí. Aby neprišlo k omylu. Šetriť treba, ale rozumne. Napríklad znížením výdavkov na armádu. Prípadne nabratím odvahy na zrušenie 13. dôchodkov.

Penzisti dnes ani zďaleka nie sú tak ohrození chudobou ako napríklad slobodné matky. No ani im smerovaná pomoc nesmie byť zámienkou na rozdávanie peňazí dobre zarábajúcim rodinám. V obidvoch prípadoch je dôvod rovnaký. Krajina na to nemá a vysoké dlhy raz musíme splatiť. Koaličné spory dnes majú prebiehať hlavne o tom, ako reformovať krajinu.

Vyvolať zmysluplnú diskusiu je úlohou I. Matoviča. No on radšej verejnosti zvestuje správu o praní ponožiek počas služobnej cesty. To, mimochodom, robí asi každý dospelý chlap. No len minister financií má potrebu rozoberať to verejne – a potom sa čuduje, že ho nikto neberie vážne.

Kde nič nie je, ani smrť neberie

Len štát zvažuje zarobiť zdanením málo zarábajúcich úspor. Konkrétne, odborníci ministerstva financií analyzujú, ako dostať do štátnej kasy viac peňazí. Jednou z relevantných možnosti je zdanenie kapitálových výnosov. Pod týmto pojmom sa skrýva platenie daní aj odvodov z akéhokoľvek legálneho zhodnotenia peňazí.

Predbežný plán je takýto. Po presadení zmien si štát namiesto dnešných 19 percent zoberie rovných 45 percent. Prudký nárast zdanenia sa má týkať peňazí uložených v bankách, investícií v podielových fondoch a úspor v II. pilieri.

Okolo pol percenta za rok. Také je top zhodnotenie termínovaných vkladov do 10-tisíc eur. Ročný výnos z 5-tisíc eur predstavuje rovných 25 eur. Štát si z tejto sumy dnes zoberie 4,75 eura a po presadení navrhovaných zmien až 11,25 eura.

Napriek na prvý pohľad nízkym sumám si štátna pokladnica príde na svoje. Domácnosti majú v bankách uložených 44,6 miliardy eur a po započítaní zvyšných ekonomických subjektov objem vkladov dosiahne takmer 77,8 miliardy eur. Predpokladané výnosy sa preto budú hýbať pravdepodobne v desiatkach miliónov eur za rok.

Nebezpečné reformy I. Matoviča

Minister financií sa pri tvorbe riešení môže oprieť o najkvalitnejších úradníkov. Tí mu dokážu takmer do detailu namodelovať dopady každej jednej zmeny. Tiež vedia pri verejných zákazkách vybrať ponuku s najväčším prínosom pre štát.

Problém je v tom, že I. Matovič sa ich radami oháňa len vtedy, keď sa hodnotia nápady druhých. Pri presadzovaní jeho ideí zvíťazí presvedčenie vo vlastnú neomylnosť. Nikto preto neskúmal, aký prínos má pre štát investovať pol miliardy eur do nákupu antigénových testov. Laicky sa dá konštatovať, že žiadny. Niekoľko týždňov sme viedli rebríčky v počte úmrtí spôsobených pandémiou a aj lockdown sme mali jeden z najdlhších.

Podobne sa I. Matovič nikoho nepýtal, čo spôsobí razantné zvýšenie detských prídavkov. Vlastnou hlavou zhodnotil, že výsledkom bude viac narodených detí a porážka zlej demografie. „Zázračné riešenie“ o pár desiatok rokov zabezpečí dosť peňazí na dôchodky. Má to len jeden háčik. Štedré prídavky ani v bohatších západných krajinách zlú demografiu neporazili.

Môže za to nárast vzdelania. Snom väčšiny moderných žien je vlastná kariéra a nie porodenie desiatich detí. Model rodiny s jedným dieťaťom postupne víťazí všade vo svete a jedinou výnimkou je oblasť subsaharskej Afriky.

Také sú fakty. No minister financií sa v dôležitých rozhodnutiach riadi vierou vo vlastných úspech. Výsledkom je, že čo chytí do ruky, to pokazí. Slovensko má obrovský deficit. Napriek tomu mizernú podporu pandémiou zasiahnutých podnikateľov. Bonusom je hrozba ďalších obrovských škôd v prípade pokračovania nastoleného trendu nerozumného míňania peňazí.

Doláre zadarmo spôsobili nezáujem o prácu

Spojené štáty americké prežívajú šok. O voľné pracovné miesta je veľmi malý záujem. Problém je hlavne s obsadzovaním nízko kvalifikovaných pozícií. Od zamestnancov supermarketoch až po vodičov.

Taká je realita rozdávania peňazí zadarmo. Na podporu 300 dolárov za týždeň majú nárok všetci Američania s ročným príjmom do 32-tisíc dolárov. Výsledkom je, že v najväčšej ekonomike sveta v apríli stúpla zamestnanosť len o štvrť milióna. Vzhľadom na silný hospodársky rast analytici očakávali prírastok o rovný milión.

Štedré dotácie spôsobili na slovenské pomery nepredstaviteľnú situáciu. Odmena 50 dolárov len za to, že sa zúčastníte na pracovnom pohovore. Takto k sebe lákala nových zamestnancov floridská pobočka reštaurácie McDonald's.

Zaujímavý vývoj situácie spôsobil spor medzi republikánmi a demokratmi. Podľa republikánov treba čo najskôr ukončiť štedré dotácie. Po ich skončení bude dosť záujemcov o prácu. Demokrati problém vidia hlavne v nízkych mzdách. Tiež vo veľkom počte zatvorených škôl, čo núti mnohé matky ostať doma.

Netradičný konflikt sa skončí pravdepodobne už v septembri. Na tento dátum je naplánovaný koniec rozdávania peňazí zadarmo. Ak ľudia aj potom ostanú doma, spôsobí to obrovské problémy a výsledkom bude pomalší hospodársky rast USA.