V roku 2020 vyrobila EÚ po prvýkrát viac elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov ako z fosílnych palív. V roku 2021 a 2022 však musela páliť toľko uhlia ako už roky nie. Inak by hrozil nedostatok elektrickej energie. Trend sa však opäť otáča.

Emisie oxidu uhličitého pri výrobe jednej kWh elektrickej energie sú dnes na úrovni približne 334 gramov (prepočítaný priemer na celú EÚ), čo je o polovicu menej ako v roku 1990 (641 gramov). Spotreba krajín sa počíta v TWh (milión MWh). Slovensko ročne potrebuje približne 30 TWh, celá EÚ 2 785 TWh.

Ak sa na jednu TWh vyprodukuje 334-tisíc ton oxidu uhličitého a jedna tona povoleniek stojí približne 100 eur, len tieto náklady stoja elektráreň 33,4 milióna eur. V prepočte na slovenskú spotrebu ide o miliardu eur; na úrovni EÚ je to viac ako 90 miliárd eur. Je teda zrejmé, že zvyšovaním podielu obnoviteľných zdrojov sa dajú ušetriť peniaze.

Druhým dôležitým faktorom sú samotné náklady na výrobu energie. Podľa prieskumu spoločnosti Bloomberg New Energy Finance stojí výroba energie z vetra a vody o 40 percent menej ako výroba v nových plynových a uhoľných elektrárňach. Tento rozdiel sa postupne zvyšuje.

Štvrtá najväčšia veterná elektráreň na svete v Egypte.
Neprehliadnite

Slnko a vietor vedia vyrobiť elektrinu za tretinu dnešnej ceny, v budúcnosti budú dominovať