S príchodom nového roka čaká slovenské domácnosti tvrdá rana. Prudko zdražejú ceny energií, pričom najviac pôjde hore elektrina. V krajnom prípade až o 15 percent. Pred takýmto vývojom otvorene varoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO). Práve jeho odborníci koncom roka súkromným spoločnostiam definitívne odklepnú budúcoročné zvýšenie cien. Takto sú nastavené slovenské zákony.

Rozhodnutia štátnych úradníkov však môžu korigovať politici. Ministerstvo hospodárstva nevie ovplyvniť len 40 percent koncovej ceny. Zvyšných 60 percent závisí od rôznych dotácií. Od podpory vyraďovania jadrového paliva cez dotovanú výrobu zelenej elektriny. Práve masívnou podporou solárnych elektrární predchádzajúce vlády až príliš zaťažili peňaženky bežných Slovákov.

Oficiálne ich k tomu viedla snaha o „zelené“ Slovensko. Neoficiálne možnosť prihrať výnosný biznis rôznym kamarátom. Tým sa peniaze investované do vybudovania slnečnej elektrárne vrátili už za pár rokov.

Dôvodom bola štátom garantovaná výkupná cena. Spomínaný systém rozkvital práve počas posledných dvoch vlád Roberta Fica (Smer). Dnes napriek tomu práve on obviňuje zo snahy o prudké zdražovanie energií ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Je to niečo podobné, ako keď zlodej kričí, chyťte zlodeja.

Slovenské domácnosti sa zvyšovaniu energií nevyhnú. V súčasnosti sa hrá už len o konečnú podobu zdražovania. R. Sulík sľubuje, že bežná domácnosť si mesačne priplatí tri a pol eura. Za celý rok to bude o 42 eur viac. Čas ukáže, či sa mu tento verejný záväzok podarí splniť, alebo domácnosti nakoniec zasiahne ešte razantnejšie zdražovanie.

Samohybná kanónová húfnica ZUZANA 2
Neprehliadnite

Slovensko verzus svet: Zbrojíme podobne ako Nemci. Íri ignorujú americké vojny a majú sa dobre

Kríza neskončila s príchodom I. Matoviča

Len málo kto môže robiť v práci niečo úplne iné, ako je jeho úlohou. Jedným z mála „šťastlivcov“ je Igor Matovič (OĽaNO). Od jeho príchodu na ministerstvo financií stihol už spustiť očkovaciu lotériu. Nijako mu pritom nevadí, že sa to akosi viac čakalo od ministerstva zdravotníctva a jeho úlohou je riešiť finančné dopady krízy. Napríklad odškodnenie mesiace zatvorených majiteľov drobných obchodov.

Lenže malí podnikatelia súčasnú vládu nikdy moc nezaujímali. Nastavená pomoc viac pomohla udržať zamestnanosť vo veľkých fabrikách. Ide o dosť tvrdé, ale správne rozhodnutie. Od zatvorených obchodov závisí len pár percent hospodárskeho rastu. Slovenská prosperita stojí hlavne na úspešnej výrobe továrni. Preto práve im musela vláda pomôcť prekonať krízu. V opačnom prípade hrozil prudký rast nezamestnanosti a chudoby.

O to prekvapivejší je súčasný prístup I. Matoviča. Od jeho nástupu na ministerstvo financií ani raz nezasadol ekonomický krízový štáb. Zašlo to už tak ďaleko, že na nečinnosť sa otvorene začali sťažovať samotní zamestnávatelia.

Žiaľ, v časoch krízy neplatí, že kto nič nerobí, nič nepokazí. I. Matovič svojou nečinnosťou môže pokaziť viac ako dosť. Tretia vlna pandémie klope na dvere. S veľkou pravdepodobnosťou skončí minimálne čiastočnými lockdownami v najviac zasiahnutých okresoch. Preto je rozumné vopred sa zaujímať, ako sú firmy pripravené na výpadky zamestnancov a čo môže vláda v ťažkých časoch spraviť pre podnikateľov. Žiaľ, strategická príprava na možné problémy nikdy nebola silnou stránkou I. Matoviča.

Rekordné úspory Slovákov požiera inflácia

Len za prvých šesť mesiacov tohto roku vzrástli úspory ľudí v bankách o dve miliardy eur. Celkovo majú bežní Slováci na účtoch viac ako 24,9 miliardy eur. Za prudkým rastom úspor stojí niekoľko mesiacov zatvorená ekonomika. „Odhadujeme, že počas obdobia lockdownu držali Slováci na bežných účtoch približne pol miliardy eur takpovediac navyše,“ povedala Eva Sadovská, analytička WOOD & Company. Nebyť protipandemických opatrení spomínaná suma by sa určite minula. Lenže ľudia vo veľkom šetrili kvôli v tom čase zatvoreným obchodom, fitnescentrám, či reštauráciám.

V časoch krízy nie je zlé vytvoriť si rezervu. Jediným problémom je príchod prudkej inflácie. Medziročný rast cien v júli vyskočil na 3,3 percenta. Pre porovnanie – najvýhodnejšie úroky atakujú hodnotu jedného percenta. Navyše spomínané ročné zhodnotenie je možné dosiahnuť len pri vložení minimálne 10-tisíc eur. Pri nižšej sume sú najvyššie úroky okolo pol percenta za rok. Pre tieto dôvody peniaze uložené v bankách strácajú svoju hodnotu.

Napríklad kúpna sila 5-tisíc eur za rok klesne približne o 125 eur. Tento prepočet platí v prípade, že tohtoročná inflácia skončí na hodnote 2,5 percenta. Spomínanú stratu mierne zníži uloženie peňazí na ročnom termínovanom vklade. Pri úroku vo výške 0,5 percenta sa peniaze zhodnotia o 20,25 eura. Prostredníctvom 19 percentnej dane z príjmu si štát zoberie zvyšných 4,75 eura. Bezpečné uloženie úspor je v súčasnosti na Slovensku stratový biznis.

Stále sme na tom horšie ako pred krízou

Prvé dve vlny pandémie spôsobili obrovské škody. Slovenská ekonomická sila je stále menšia ako pred príchodom covidu-19. Počas druhého štvrťroku 2021 stúpol výkon domáceho hospodárstva o 10,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Na vymazanie strát by bol potrebný ešte o tri percentuálne body vyšší rast. Také sú najnovšie závery Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Tým sa zlé správy nekončia. Hospodárstvo bude na tom lepšie ako koncom roka 2019 s vysokou pravdepodobnosťou až začiatkom roka 2022. Dôvodom je popretŕhanie obchodných reťazcov a problém s dodávkami súčiastok. Viaceré automobilové závody v súčasnosti nemôžu naplno vyrábať pre nedostatok čipov.

Veľké otázniky visia aj nad vplyvom tretej vlny. Pre odpor voči vakcínam pravdepodobne už počas jesene minimálne obyvatelia niektorých krajov opäť zažijú obmedzenie pohybu. Aj v prípade zákazu návštev obchodov len nezaočkovaným ľuďom prídu obchodníci približne o polovicu tržieb. S veľkou pravdepodobnosťou kríza ešte nepovedala posledné slovo a definitívne sa skončí najskôr v roku 2022.

Čechom hrozí zastavenie eurofondov

Schvaľovanie dotácií vlastným spoločnostiam nikdy nebude úplne „kóšer“. Každý podnikateľ už z princípu vlastné projekty považuje za najlepšie. S opačným prístupom je nemožné poraziť konkurenciu. Práve preto musia žiadosti o dotácie z eurofondov posudzovať nezávislí odborníci, ktorí objektívne zhodnotia plusy aj mínusy a vyberú najlepší projekt.

S dodržaním tohto základného princípu je obrovský problém v susednej Českej republike. Tamojšiu vládu vedie najbohatší Slovák a majiteľ skupiny Agrofert Andrej Babiš (ANO). On sám tvrdí, že na svoje spoločnosti nemá žiadny vplyv a spravujú ich zverenecké fondy.

Presne opačne to vidia úradníci v Bruseli. Nepáči sa im slabá kontrola dotácií smerujúcich do firiem českého premiéra. Európska komisia pohrozila, že v prípade pokračovania slabej kontroly zastaví vyplácanie eurofondov celej Českej republike. Také niečo sa doteraz nikdy nestalo. Už len kvôli tomu nie je dobré, ak podnikatelia šéfujú vládam. Vždy totiž hrozí konflikt záujmov a zneužitie moci v prospech súkromných spoločností. Preto by každý úspešný manažér mal predať svoje podniky pred vstupom do politiky.

110. NAJBOHATŠÍ MUŽ SVETA
Petr Kellner sa cítil najlepšie pri
vode v šortkách a obyčajnom
tričku.
Neprehliadnite

Ako viesť firmu po odchode majoritného akcionára? Zverenský fond ponúka riešenie