Pred Bruselom seká formu výdavkového jastraba. Doma nekontrolovateľne rozhadzuje peniaze. Napriek tomu nejde o falošnú hru ministra financií Igora Matoviča. Vláda, ktorú viedol, minulý rok naozaj tvrdo šetrila. Konkrétne na pomoci podnikateľom.
Výšku slovenskej podpory Medzinárodný menový fond stanovil na 4,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Po prepočítaní na peniaze ide o sumu 4,6 miliardy dolárov. V porovnaní k ekonomickej sile krajiny bolo menej štedrých len päť štátov Európskej únie.
Na druhej strane práve v recesii razantne stúpli trináste dôchodky. Tento rok sa zas rokuje o schválení rodičovského bonusu. Prípadné prijatie citeľne zvýši príjmy väčšiny starších ľudí. Až o stovky eur penzistom, ktorých deti pracujú na Slovensku a zarábajú aspoň priemernú mzdu.
Šetrením na podnikateľoch vláda obmedzuje dočasné výdavky. Vyplácanie peňazí sa totiž automaticky končí so zlepšením epidemickej situácie. Naopak výdavky na dôchodcov sú dlhodobé a s nasledujúcimi rokmi budú len narastať.
Pri kritike treba spomenúť ešte jednu vec. Celá záchrana domácej ekonomiky sa mohla preplatiť z nevyčerpaných eurofondov. Lenže podanú ruku Bruselu slovenskí politici odmietli. Výsledkom je zbytočný prepad životnej úrovne ľudí pracujúcich v turizme, gastronómií alebo opakovane zatváraných obchodoch.
Väčšinu obyvateľstva to trápiť nemusí. Priemysel, až na pár fabrík, ktoré bojujú s nedostatkom čipov, šliape na plné obrátky. Napriek tomu priemerná mzda rastie svižným tempom a väčšina zamestnaných ľudí zarába viac aj po zohľadnení inflácie.
Slovensko verzus svet: Priemerný Čech zarobí 1 510 eur, Slovák má až o 308 eur menej
Lenže súčasné riadenie verejných financií je cestou do pekla. Konkrétne kombinácia sekania krátkodobých a zvyšovania dlhodobých výdavkov. Pri pohľade do budúcnosti máme najhoršiu udržateľnosť verených financií v celej Európskej únií. Také sú závery poslednej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Inými slovami, gazdujeme horšie ako Gréci. Z dlhodobého pohľadu sme najhorúcejším kandidátom na bankrot. Toto už musí trápiť celú slovenskú populáciu. Práve ľudia spolu s podnikateľmi raz zaplatia účet za zlé spravovanie štátnej kasy zo strany I. Matoviča.
Slovenský minister financií sa napriek zlým výsledkom dobrovoľne prihlásil k obnoveniu prísnych rozpočtových pravidiel. Brusel ich totiž po príchode pandémie dočasne vypol. Na ich rýchlom zapnutí dnes netrvajú ani zodpovedne hospodáriaci Nemci. Asi vedia prečo.
Matovič burcuje za zdravé rozpočtové hospodárenie krajín EÚ. Zapojil sa do iniciatívy
Zjednodušene tvrdé šetrenie zabíja ekonomický rast. V slovenskej ekonomike skorý návrat tvrdých pravidiel škrtne už aj tak slabú pomoc podnikateľom. Šetrenie na dôchodkoch je pri súčasnom nastavení politickej scény nereálne. Oveľa reálnejšie je zvyšovanie daní. Firmy aj ich zamestnancov preto čakajú tvrdé časy, ak si minister financií bude stáť za slovom a vykročí na cestu k vyrovnanému rozpočtu.
Lenže pri pohľade do minulosti ide pravdepodobne o zbytočné obavy. I. Matovič je majstrom prázdnych slov a nesplnených sľubov. Svoje o tom vie napríklad koncern Volkswagen, ktorý doteraz čaká na vybudovanie sľúbených ubytovní pre robotníkov. Ale aj Zuzana zo Solivaru, ktorá pre zle nastavené pravidlá očkovacej lotérie prišla o 400-tisíc eur a tiež márne čaká na sľúbenú pomoc od I. Matoviča.
Našťastie domáci hospodársky rast závisí hlavne od vývoja v zahraničí. Vďaka tomu ho ani zlé opatrenia súčasnej vlády nedokážu úplne vygumovať. Nie je ich pritom málo. V časoch prichádzajúceho kolapsu verejných financií sa plánuje nákup vojenských vozidiel za dve miliardy eur. Prípadne pre zlé riadenie eurofondov hrozí zbytočne prepadnutie nevyčerpaných zdrojov. Teda peňazí, ktoré sa mohli bez problémov minúť na záchranu domácej ekonomiky.
Rast cien láme rekordy
Inflácia vyskočila na najvyššiu hodnotu za posledných osem rokov a desať mesiacov. Od augusta 2020 do augusta 2021 stúpla o 3,8 percenta. Rýchlejší rast cien Slováci naposledy zažili v októbri 2012.
Za súčasným zdražovaním stoja rastúce náklady na prepravu tovaru i stúpajúce ceny stavebných materiálov a potravín. Tým sa problémy ani zďaleka nekončia. Stúpajúce ceny energií začínajú dvíhať náklady na bývanie.
Top v ekonomike: Zlodej kričí chyťte zlodeja. Falošný boj R. Fica s R. Sulíkom
Tento negatívny trend sa pravdepodobne bude len zhoršovať. Pri elektrine sa s príchodom nového roka otvorene hovorí o 15-percentnom skokovom zvýšení cien. V prípade tuhej zimy môže podobné zdražovanie nastať aj pri plyne, ktorý aktuálne chýba v celej Európskej únií.
Dôkazom sú poloprázdne zásobníky. Paradoxne hrozia problémy v čase dokončenia plynovou Nord Stream 2. Napriek vybudovaniu novej prepravnej trasy dodávky ruského plynu do Európskej únie klesajú. Moskva ako oficiálny dôvod uvádza zvýšenie domácej spotreby. Neoficiálne sa špekuluje o snahe zvýšiť ceny a prostredníctvom nich zaplatiť výstavbu drahého plynovodu.
Čechom zdražujú hypotéky
Západní susedia si na vlastné bývanie v priemere požičajú za ročný úrok vo výške 2,33 percenta. Na porovnanie – slovenský priemerný úrok je pod hodnotou jedného percenta. Už dnes výrazný rozdiel bude len narastať. Dôvodom je česká koruna, vďaka ktorej môže Česká národná banka bojovať proti zdražovaniu zvyšovaním úrokov.
Tento rok tak už spravila dvakrát a základná úroková sadzba je aktuálne vo výške 0,75 percenta. Napriek tomu je inflácia stále vysoká. V auguste skončila na hodnote 4,1 percenta. Ide o najvyššie číslo od novembra 2008. So zvyšovaním úrokov sa preto počíta aj v nasledujúcich mesiacoch.
Otázne je len jeho tempo. Pri zachovaní súčasného sa nové hypotéky budú predávať za trojpercentný úrok už počas jari budúceho roka. V tom čase sa budú na Slovensku najlacnejšie úvery na bývanie predávať za približne polpercentný úrok. V slovenskej ekonomike sa platí eurom, preto je zvyšovanie úrokových sadzieb v kompetencií Európskej centrálnej banky. Pri nej trh počíta s rastom sadzieb najskôr okolo roku 2023 až 2024.
Mladí Slováci opúšťajú bývanie s rodičmi po tridsiatke. Zakročiť by mali rodičia aj štát
Cestovný ruch opäť ničí pandémia
S koncom teplých dní prichádza rýchlejšie šírenie koronavírusu. Už tento týždeň sa v červenom režime ocitli Vysoké Tatry. Ide o prvý stupeň ohrozenia v covidovom semafore. Turistom aktuálna výstraha mierne skomplikovala prepravu v kabínových lanovkách. Obmedzenia platia aj pre konzumáciu jedál vo vnútorných priestoroch reštaurácií. Takúto možnosť majú len očkovaní, testovaní a zákazníci s dokladom o prekonaní ochorenia Covid-19.
Pre príliš prísne nastavený semafor bude už len horšie. Oveľa infekčnejšia delta pošle prvé okresy do čiernej farby pravdepodobne už o pár týždňov. Potom v nich zavládne tretí , teda najvyšší stupeň varovania. Pre majiteľov reštaurácií bude znamenať návrat k výdaju stravy cez okienko. Až na pár výnimiek sa tvrdo obmedzí aj predaj v obchodoch.
Na rozdiel od druhej vlny sa tak udeje v čase poloprázdnych nemocníc. Preto bude oveľa ťažšie udržať prísne opatrenia. Koalícia sa pravdepodobne ocitne kríze, ktorá naposledy vyústila až do pádu vlády I. Matoviča (OĽaNO) a do premiérskeho kresla vyniesla Eduarda Hegera (OĽaNO).
Na pokraji krachu sa ocitnú majitelia zatvorených prevádzok. V prípade, že ich vláda aj v časoch zákazu predaja nechá splácať úvery, nájom či náklady za energie. V snahe odvrátiť vlnu bankrotov politici pravdepodobne nakoniec prísne opatrenia zrušia. Ak sa tak stane, vrchol tretej vlny, rovnako ako minulý rok, príde s príchodom nového roka a krajinu opäť zasiahne tvrdý lockdown. Lenže v tomto prípade neplatí, že opakovanie je matkou múdrosti.