Prudké zdražovanie môžu zastaviť jedine vysoké úroky. Práve prudký rast sadzieb spôsobí razantné zdraženie úverov. V ekonomike, ktorá je postavená na raste dlhov, následne menej investujú vlády, firmy aj obyvatelia. Výsledkom obmedzeného dopytu je automatické spomaľovanie inflácie.
Spomínaný vývoj platí pre veľké hospodárske celky. Malé otvorené ekonomiky prudký rast cien nezastavia ani vysokými úrokmi. Také sú aspoň skúsenosti zo zvyšovania úrokov v Česku, Maďarsku a Poľsku. Napriek tomu rast sadzieb má zmysel. Ľudia s úsporami vďaka nemu majú šancu ako-tak slušne zhodnotiť uložené peniaze.
Európska centrálna banka (ECB) je zodpovedná za udržanie cenovej stability, pod ktorou sa rozumie inflácia pohybujúca sa okolo úrovne dvoch percent. Lenže v minulom mesiaci dosiahol priemerný rast cien v krajinách, ktoré používajú euro, hodnotu 8,6 percenta. Ide o historicky najvyššiu hodnotu od zavedenia meny.
Základná úroková sadzba napriek tomu včera vzrástla len o pol percentuálneho bodu. Z rovnej nuly stúpla na pol percenta. Pri súčasnom astronomickom raste cien pokojne mohla stúpnuť aj na rovné jedno percento. Na opatrnosť v súčasnosti nie je dôvod. Hrozbu bankrotu južného krídla má odvrátiť nový nástroj, ktorý bude spočívať vo výkupe štátnych dlhopisov po tom, keď ich úroky stúpnu na príliš vysokú úroveň.
ECB pôvodne signalizovala rast sadzby len o štvrť percentuálneho bodu. Razantným prístupom sa snaží docieliť posilnenie eura. Pri takomto vývoji automaticky klesnú ceny surovín nakupovaných v amerických dolároch a ruských rubľoch.