Maďarsko bojuje proti vysokej inflácií stanovením maximálnej ceny pohonných hmôt. Poľsko prudko znížilo sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH). Našťastie na silnejúcu vlnu politického populizmu nenaskočila slovenská vláda a vyplatilo sa. V januári skončila poľská inflácia vo výške 8,7 percenta, maďarská 7,9 percenta a slovenská „len“ 7,7 percenta.
Podľa aktualizovaných údajov Európskeho štatistického úradu (Eurostat) v januári čelili najprudšiemu zdražovaniu Česi a to o 8,8 percenta. Miestnej ekonomike nepomohlo ani razantné zvýšenie základné úrokovej sadzby na 4,5 percenta. Za súčasným zdražovaním stoja najmä energie, ktorých ceny stúpajú kvôli ruskej invázii na Ukrajinu. S týmto negatívnym vplyvom opatrenia miestnych vlád moc nespravia.
Presnejšie stanovenie maximálnej ceny spôsobí krach podnikateľov. Finančné problémy už hlásia menšie maďarské čerpacie stanice. Väčšie dokážu z minulých ziskov vykrývať súčasné straty spôsobené zastropovaním cien benzínu a nafty.
Znižovanie daní zas spôsobuje obrovské výpadky príjmov v štátnom rozpočte. Pokles DPH len o jeden percentuálny bod pripraví o stovky miliónov eur slovenský štátny rozpočet. Navyše z tohto opatrenia zvyknú viac profitovať obchodné reťazce ako samotní zákazníci. Také sú aspoň skúsenosti zo znižovania DPH počas druhej vlády Smeru.
Slovensko sa vďaka jadru radí medzi exportérov elektrickej energie. Práve táto pozícia umožnila vláde dosiahnuť so Slovenskými elektrárňami dohodu o maximálnej cene elektriny pre domácnosti. Tým sa vyčerpali všetky možnosti a na ceny zvyšných energií má domáca vláda len minimálne páky. Teoreticky môže pomôcť zvýšením finančnej podpory najchudobnejším.
