Vláda pod tlakom okolností väčšinou vyprodukuje nerozumné riešenia. Inak tomu nie je ani v období rekordného zdražovania. Slovenský štatistický úrad nameral v marci infláciu vo výške 10,4 percenta. Podobnému zdražovaniu obyvatelia krajiny naposledy čelili na prelome tisícročia. Odpoveďou súčasných politikov na prudký rast cien je debata o zvyšovaní daní.
Áno, počujete správne. Reakciou na vysoký rast cien majú byť špeciálne dane pre firmy s dominantným postavením na trhu. V kuloároch sa hovorí napríklad o rafinérií Slovnaft. Takéto opatrenie so sto percentnou istotou prinesie ešte prudšie zdražovanie benzínu a nafty. Reči o vysokých maržiach domácej rafinérií na tom nič nezmenia.
Slovnaft naozaj kupuje ropu Ural, ktorá je lacnejšia ako konkurenčný Brent a výsledkom sú rastúce marže. Lenže ide o súkromnú spoločnosť, ktorá nemá dôvod predávať za výrazne nižšie ceny ako konkurencia. K takémuto opatreniu môže rafinériu donútiť len vláda, a to určením maximálnej ceny pohonných hmôt.
Lenže tým sa dostávame z trhového do plánovaného hospodárstva. Výsledkom bude zhoršená kvalita a obmedzená ponuka. V krajne napríklad skončia čerpacie stanice, ktoré predávajú pohonné hmoty vyrobené z ropy Brent. Z dlhodobého pohľadu odstránenie konkurencie vždy prinesie len prudké zdražovanie.
Inými slovami, vláda zvýši dane a okamžite podporí rast inflácie, prípadne zastropovaním cien presunie problém do budúcnosti. Jedno riešenie je horšie ako druhé.
Proti vysokému rastu cien sa dá bojovať len znižovaním daní. No ide o mimoriadne drahé opatrenie. Napríklad znížením dane z priadnej hodnoty o jeden percentuálny bod príde štátna pokladnica každý rok o stovky miliónov eur. Navyše časť peňazí si prostredníctvo vyšších marží rovno zoberú obchodníci a samotní zákazníci si nižšie ceny pravdepodobne ani nevšimnú.
Keď už znižovať dane, tak pracujúcim ľuďom. Jedine vyššie príjmy naozaj pomôžu ľahšie zvládnuť súčasnú vlnu zdražovania. Navyše takéto opatrenie je veľmi jednoduché cieliť na nízkopríjmové skupiny. Vláda napriek tomu ide opačným smerom a vo veľkom diskutuje o zvyšovaní daní. Proti sú jedine liberáli z SaS.
Odmietanie populizmu má hranice. Hnev ľudí z prudkého rastu cien môže vážne uškodiť súčasnej vláda. Napríklad odbory sa vyhrážajú vyhlásením generálneho štrajku. Zástupcom zamestnancov vôbec nevadí fakt, že politici výnimočne nemôžu za prudkú vlnu zdražovania a vinu nesie Európska centrálna banka (ECB).
Práve regulátor finančného trhu má na starosti udržať dlhodobý rast cien v eurozóne okolo úrovne dvoch percent. Lenže veľmi mu to nejde a zdražovanie v krajinách, ktoré platia eurom, každý mesiac prepisuje historické rekordy. Marcová inflácia skončila na hodnote 7,5 percenta. A bude len horšie. Peniaze získané zvyšovaním daní budú stačiť len na vyplatenia mimoriadne dávky vo výške sto eur. Peniaze navyše majú získať len najchudobnejší ľudia odkázaní na dávky v hmotnej núdzi.
