V slovenskej politike nikdy nevládol taký veľký babrák ako Igor Matovič. Minister financií dokázal vo verejnosti vyvolať zvadu návrhom na zvyšovanie rodinných prídavkov. Deti sú pritom to najdôležitejšie v živote väčšiny ľudí. Práve podpora rodín zvykla byť „politickou tutovkou“ na zvýšenie klesajúcich preferencií. Lenže niekedy veci nedopadnú podľa predstáv a zašlú slávu nevráti ani plán na rozhádzanie miliárd eur.
Populista bez podpory verejnosti. Trpké prvenstvo I. Matoviča. Jeho predchodcovia sa práve populistickými rečami udržali neuveriteľne dlho pri moci. Robert Fico ako líder Smeru riadil krajinu dvanásť rokov a zásadne mu v tom pomáhali sociálne balíčky. Mikuláš Dzurinda tvrdé reformy predával verejnosti rečami o zdvojnásobení platov bežných zamestnancov. Ním vedené SDKÚ sa udržalo pri moci takmer desať rokov.
I. Matovič môže o podobných úspechoch len snívať. V najbližších voľbách ho zmetie hnev verejnosti a v budúcej vláde určite nebude hrať prim. OĽaNO sa pri súčasnom štýle vládnutia nakoniec nemusí dostať ani do parlamentu. Nahnevať značnú časť verejnosti návrhom na zvýšenie rodinných prídavkov je naozaj priamou cestou do politického zabudnutia. Toto sú hlavné dôvody najnovšieho fiaska ministra financií.
Zvýšenie rodinných prídavkov pritom neprinesie viac detí. Napriek tomu pätolizači ministra financií vykrikujú, že deti narodené po zvýšení rodinných prídavkov treba volať deti I. Matoviča. Takéto označenie väčšina rodičov bude vnímať skôr ako urážku. Ľudia nie sú ovce, ktoré potrebujú dobrého pastiera a založiť si rodinu dokážu aj bez posvätenia politikov. Z neznámych príčin nenaplneným komplexom spasiteľa však trpí práve I. Matovič.
Viac peňazí pre rodiny s deťmi ani náhodou neprinesie populačný boom. Na to treba v prvom rade vybudovať dostupnú sieť jaslí a škôlok. Lenže o vyriešenie roky trvajúceho problému javia politici minimálny záujem. Jediným pozitívnym výsledkom rozdávania peňazí bude o niečo ľahší život už založených rodín.
Napriek tomu ani ľudia s deťmi nemajú moc dôvodov na radosť. Minister financií sa totiž skrátením legislatívnym konaním vyhol odpovedi na zásadnú otázku: Ako dlho bude mať štát dosť peňazí na financovanie vyššieho rodinného štandardu? Pravdepodobne tak spravil zámerne. Zvyšovanie rodinných prídavkov bolo verejnosti prvý raz predstavené v novembri minulého roku. V tom čase mali byť súčasťou daňovej revolúcie a v súčasnosti sú hlavným opatrením protiinflačného balíčka.
Štedrá rodinná politika nevyrieši prvý ani druhý problém. Teda zlé nastavenie slovenských daní a prudký rast cien. Z čisto ekonomického pohľadu prinesie len obrovské výdavky. Štátna pokladnica každý rok príde o 1,3 miliardy eur. Spájaním spolu nesúvisiacich problémov sa vyvolal dojem urputnej snahy o podporu rodín. Cieľom bolo pravdepodobne vybičovať emócie a vyhnúť sa normálnemu legislatívnemu procesu.
Návrh na zvýšenie rodinných prídavkov mohol byť zaradený do legislatívneho procesu už počas jesene minulého roku. Dodržanie na prvý pohľad nudnej byrokracie má svoje dôvody. Vytvára sa tým priestor na vyjadrenia odborníkov. V rámci legislatívnej diskusie sa odstránia najväčšie chyby a verejnosti sa predstavia aj riziká prijatých zmien. Tým najväčším je bankrot Slovenska.
Minister financií sa prijatím závažných zmien v priebehu jedného týždňa vyhol celospoločenskej diskusií o stave verených financií. Dnes len on vie, ako dlho vydrží štátna kasa vyplácať štedré rodinné prídavky. Jeho tajomstvo bude odhalené najskôr o dva roky. Stane sa tak potom, ako nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vydá hodnotenie stavu slovenských verejných financií za rok 2023.
Hlavná časť rodinných prídavkov sa začne vyplácať až na budúci rok. Preto bude možné reálne zhodnotiť ich dopad až v roku 2024. Riešenie obrovskej sekery bude naložené na plecia budúcej vlády. Tej ostanú len nepopulárne možnosti v podobe škrtania výdavkov alebo zvyšovania daní.
Jedno aj druhé riešenie vytvára priestor na hlasnú kritiku zo strany I. Matoviča. V tom čase s veľkou pravdepodobnosťou opozičného politika. A o to pravdepodobne ide súčasnému ministrovi financií.
