Tesne po parlamentných voľbách zazneli dnes už dávno zabudnuté vety: „Ako štát si už nebudeme môcť požičať toľko peňazí, koľko chceme. Tento luxus mali predchádzajúce vlády zlodejov, my budeme musieť šetriť,“ povedal vtedy čerstvý premiér a súčasný minister financií Igor Matovič.
Pred viac ako dvoma rokmi finančný trh zamrzol. Dôvodom bol nástup pandémie a obavy investorov zo schopnosti štátov vrátiť požičané eurá v období neustálych lockdownov. Obrovský problém vyriešili centrálne banky spustením kvantitatívneho uvoľňovania, teda tlačením peňazí. Vďaka tomu získali vlády astronomické finančné zdroje, ktoré použili na záchranu ekonomík a napríklad zatvoreným firmám pomohli s nákladmi na mzdy pre zamestnancov.
Lenže každé riešenie má plusy aj mínusy. Okrem obrovského nárastu verejných dlhov prišlo v rámci negatívnych dosahov aj k vlne prudkého zdražovania. Práve vysoká inflácia prinútila konať i centrálnu banku v USA (Fed). Základná úroková sadzba stúpla najviac za posledných 28 rokov, a od stredy (15. júna) je v pásme 1,50 až 1,75 percenta.
Spojené štáty americké definitívne skončili s érou lacných peňazí. Podobný krok sa očakáva, aj keď v oveľa pomalšom tempe, od Európskej centrálnej banky. Kvantitatívne uvoľňovanie sa má skončiť už v tomto mesiaci a v tom budúcom sa počíta so zvýšením základnej úrokovej sadzby z nuly na štvrť percenta. Pre extrémne zadlžené južné krídlo sa má vytvoriť špeciálny nástroj na znižovanie vysokých úrokov.
O výške domácich sadzieb bude rozhodovať voľný trh. Zdražovanie úverov opäť prinúti politikov hľadať odpoveď na jednoduchú otázku: Ako zarobiť peniaze na financovanie sociálnych balíčkov? Optimistovi napadne odpoveď: Konečne sa schvália zásadné reformy a vytvorený zisk sa následne rozdelí medzi ľudí.
Lenže správanie sa ministra financií nedáva veľmi nádej na optimistickú budúcnosť. I. Matovič sa s veľkou pravdepodobnosťou prispôsobí novej situácii transformáciou. Z bývalého úspešného podnikateľa sa počas najbližších mesiacov stane tvrdý socialista. Verejnosť začne „kŕmiť“ rečami o zlých firmách, spravodlivom zvyšovaní daní a zaslúženom životnom štandarde pre pracujúcich ľudí.
Krajinu dvanásť rokov riadili socialisti. Výsledkom bol najpomalší rast životnej úrovne v rámci V4. Dokonca je na základe niektorých ekonomických ukazovateľov zrejmé, že bežným ľuďom sa oveľa lepšie žije v Rumunsku ako na Slovensku.
Slovenská ekonomika sa počas najbližších dvoch rokov pravdepodobne nestane najchudobnejšou časťou Európskej únie. Za krátky čas sa toho až tak veľa pokaziť už zrejme nedá, no možno ide o nebezpečné podcenenie neschopnosti prichádzajúceho socialistu I. Matoviča. Práve kvôli nemu aktuálne hrozí kolaps zdravotníctva a školstva.
