Nerešpektovanie akýchkoľvek pravidiel sa zdá byť zásadnou črtou súčasnej vládnej koalície. V rámci zaužívaného štandardu ignorancie minister financií doteraz nepredstavil návrh rozpočtu. Väčšina predchodcov Igora Matoviča (OĽaNO) zvládla dať prvú verziu do obehu už počas letných mesiacov.
V takých prípadoch sa verejnosť mala dostatočnú možnosť vyjadriť k prioritám vlády. Z času na čas to bolo aj formou silných protestov, ktoré v minulosti politikov odradili napríklad od znižovania detských prídavkov nadštandardne zarábajúcim ľuďom a úspory sa museli hľadať inde.
Medzi lepšie platenými zamestnancami sa mali ocitnúť aj pracovníci automobiliek. Robotníci sa tak ale necítili a v prípade škrtnutia rodinných dávok hrozili protestmi pred úradom vlády.
V súčasnosti z takejto diskusie moc nebude. Minister financií zverejní rozpočet pravdepodobne až na poslednú chvíľu, deň až dva pred 15. októbrom 2021. Tým síce dodrží zákon, no v krátkej slovenskej histórií sa podobne nezodpovedne správali len dvaja financmajstri.
Koncom deväťdesiatich rokov to bol nominant HZDS Miroslav Maxon. O jednu dekádu neskôr vsadil na utajovanie informácií aj predstaviteľ Smeru Ján Počiatek.
V obidvoch prípadoch bolo dôvodom nezodpovedné hospodárenie a nasmerovanie krajiny do bankrotu. Presnejšie snaha o tutlanie nezodpovedného spravovania štátnej kasy.
V tomto je súčasnosť iná. Takmer každý vie, že vláda z dlhodobého hľadiska smeruje krajinu do bankrotu. Verejnosti túto zlú správu priniesla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. I. Matovič preto dnes nemá žiaden dôvod na neinformovanie. Navyše pri predstavení rozpočtu prinesie pravdepodobne dobré správy. Dôvodom je nečakane vysoký výber daní, keď pandémia za minulý rok štátnu kasu obrala len o 42 miliónov eur.
Česi dramaticky zvyšujú úrokové sadzby. Slováci sa len bezmocne prizerajú na prudký rast cien
Ignorovanie roky zaužívaných pravidiel má ďaleko prostejší dôvod. I. Matovič to má v paži. Namiesto dodržania nepísaných pravidiel je pre neho prioritou očkovacia lotéria. Namiesto poctivých reforiem bombastické nápady na dramatické zvýšenie rodinných prídavkov. Namiesto kompromisu hádka. Výsledkom je všade prítomný chaos.
Pri tejto vládnej koalícií už asi nikoho neprekvapia večné spory. Najnovšie plánuje reformné tornádo rozpútať premiér Eduard Heger (OĽaNO). Lenže ním navrhovanú zmenu nemocničnej siete v priamom prenose sabotuje šéf Sme Rodina Boris Kollár. Ten bol viackrát označený na najzodpovednejšieho koaličného partnera lídrom Obyčajných ľudí I. Matovičom.
Takto nastavené fungovanie koalície krajinu dopredu neposunie. Našťastie pred priamou katastrofou Slovensko zachránia miliardy z eurofondov a Plánu obnovy.
Najpravdepodobnejším scenárom je, že súčasná vládna koalícia verejné financie pošle pomaly ku dnu. Jedine, že by I. Matovič konečne aj pozitívne prekvapil a síce na poslednú chvíľu predstavil dobrý rozpočet. Žiaľ pri jeho doterajších výsledkoch je to veľmi málo pravdepodobné.
Tri domáce banky predávajú hypotéky s ročným úrokom pod pol percenta
Momentálne je známe len toľko, že budúcoročný deficit má byť vo výške 4,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). O túto informáciu sa minister financií podelil s novinármi počas štvrtkového rokovania vlády. Zároveň na sociálnej sieti zverejnil s ekonomikou nesúvisiace video, ktorým chcel ilustrovať nedostatok peňazí a ťažké rokovania o konečnej dohode.
Žiaľ, po jeho vzhliadnutí verejnosť stále nevie, na čom sa bude šetriť. Niečo naznačil len líder SaS Richard Sulík. Ten vidí šancu na zrušenie úradov práce a prepustenie ich 2-tisíc zamestnancov. Keďže ide o najväčšieho koaličného rivala I. Matoviča, je dnes veľmi ťažké očakávať, že k takejto zmene príde.
Navyše, proti je minister práce M. Krajniak (Sme Rodina). Práve pod jeho rezort spadajú úrady práce, ktoré mimochodom v čase pandémie boli ako jediné schopné doručiť pomoc podnikateľom.
M. Krajniak v reakcií na R. Sulíka navrhol zrušiť ministerstvo hospodárstva. Zostavovanie rozpočtu preto vyzerá ako súťaž o najviac nekompetentný nápad.
Dôchodkový bonus pomôže bohatým
Vyplácanie penzií spôsobí v budúcnosti obrovské problémy. Hlavným dôvodom je starnutie väčšiny produktívnej časti obyvateľstva.
Výsledkom vážnej demografickej zmeny je klesajúci počet zamestnancov a rastúci počet dôchodcov. Pri takto nastavenom systéme bude o pár desiatok rokov pracovať na penzie starých ľudí oveľa menej zamestnancov ako dnes.
Tento problém má len tri riešenia. Prvé je extrémne nepopulárne v podobe znižovania dôchodkov. Druhé spočíva v postupnom zvyšovaní veku odchodu do penzie a tiež sa neteší veľkej obľube.
Tretie v otvorení pracovného trhu pre ľudí zo Srbska a Ukrajiny. Lenže aj príchod migrantov naráža na tvrdý odpor verejnosti.
Dlhodobo sa v spoločnosti teší podpore len zvyšovanie dôchodkov. V duchu tohto hesla prišiel minister práce s návrhom rodičovského bonusu. Nominant Sme Rodina v ňom vidí návrat k spravodlivosti a odmenenie ľudí za vychovanie detí. Jediný problém je v tom, že táto zmena nijako nerieši hrozbu nedostatku peňazí na dôchodky a Slovensko je dnes najhorúcejším kandidátom na bankrot.
Navyše rodičovský bonus pomôže len bohatým. Také sú najnovšie prepočty Radi pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) „Ľudia s najvyšším dôchodkom budú dostávať takmer dvojnásobný rodičovský dôchodok v porovnaní s najnižšími,“ informujú odborníci v najnovšej analýze pripravovaných zmien.
Dôvod je jednoduchý - úspešní ľudia zvyknú vychovať úspešné deti. Tie mi potom zo svojich vysokých platov prispejú oveľa viac na dôchodok ako priemerne alebo podpriemerne zarábajúci ľudia. Navyše, zavedenie tejto zmeny štátnu kasu len budúci rok vyjde na 600 miliónov eur. V už aj tak dosť deravom penzijnom systéme pribudne ďalšia diera.
Lacné financovanie Slovenka
Krajina v stredu úspešne predala o tridsať rokov splatné dlhopisy. Vláda vďaka tomu získala za jednopercentný úrok rovnú miliardu eur. Ide o historicky najnižší úrok, keď záujem o slovenské dlhopisy prejavilo 115 investorov. Tí boli ochotní požičať až 3,6 miliardy eur, ale zas tak veľa peňazí Slovensko momentálne nepotrebuje.
Najväčší záujem o slovenské dlhopisy majú nemeckí investori. Z miliardovej emisie práve tam smerovala až tretina cenných papierov. Medzi významných kupcov sa zaradili aj investori zo Škandinávie a Rakúska. Z prvej krajiny prišlo 120 miliónov eur a z druhej rovných 100 miliónov eur.
Menšie podiely nakúpili aj domáci investori, finančníci pochádzajúci z južnej Európy, Beneluxu a Francúzska.
Drahá podpora energií
Prichádzajúce zdražovanie energií sa stalo jednou z top politických tém. Po tvrdej kritike opozície predstavila vláda plán na ochranu občanov.
Prichádzajúce zdražovanie môže pribrzdiť dvojročné neplatenie poplatkov do Národného jadrového fondu, posunutie platieb solárnym elektrárňam a šetrenie na samotnej tarife prevádzkového systému.
Spomínané opatrenia vyjdú štátnu pokladnicu na 400 miliónov eur. Ďalej je v hre aj špeciálna tarifa pre ľudí žijúcich v chudobe. Zároveň sa počíta so zvýšením cien pre malých podnikateľov. Práve oni majú byť s príchodom nového roka vyradení z pod ochrany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO).
Prechod na trhové ceny im zvýši náklady v čase keď reálne hrozí, že tretia vlna pandémie opäť minimálne obmedzí prevádzku reštaurácií, obchodov a ubytovacích zariadení.
