Spojené štáty americké čelia najprudšiemu zdražovaniu za posledných 40 rokov. Priemerný rast cien v júni dosiahol hodnotu 9,1 percenta. Ešte v máji bola priemerná americká inflácia vo výške 8,6 percenta.
Proti prudkému zdražovaniu v stredu zasiahla americká centrálna banka Fed. Základnú úrokovú sadzbu zvýšila o 0,75 percentuálneho bodu a aktuálne je v pásme 2,25 až 2,50 percenta. FED zároveň investorov uistil, že vo zvyšovaní úrokov bude pokračovať a to napriek spomaľovaniu americkej ekonomiky.
V júli zvýšila základnú úrokovú sadzbu aj Európska centrálna banka (ECB). Stalo sa tak po viac ako desiatich rokoch a základný úrok stúpol z nuly na 0,5 percenta. Inflácia v eurozóne minulý mesiac opäť prekonala historický rekord a skončila na hodnote 8,6 percenta. Ešte v máji bola na úrovni 8,1 percenta.
ECB tiež deklarovala snahu pokračovať v zvyšovaní úrokov. Otázne je len tempo rastu? Čoraz viac analýz totiž ukazuje príchod recesie. Dôvodom sú drahé energie a hrozba prerušenia dodávok ruského plynu. Obrovské problémy sa počas najbližších mesiacov očakávajú v nemeckej ekonomike.
Na druhej strane vysoká inflácia ničí životnú úroveň ľudí. Značná časť zamestnancov si za svoje mzdy môže reálne dovoliť menšie nákupy ako vlani. Príliš dlhé trvanie tohto negatívneho trendu vyvolá obrovskú nespokojnosť a protesty verejnosti.
Zvyšovanie základnej úrokovej sadzby zdražuje pôžičky. Následne obmedzia nové investície vlády, firmy aj obyvatelia. Výsledkom bude nižší dopyt po tovaroch a službách. Podnikatelia budú následne nútení spomaliť zvyšovanie cien. V opačnom prípade nepredajú svoj tovar a dostanú sa do finančných problémov.
No súčasné zvyšovanie úrokov je príliš slabé na vyvolanie spomínaného trendu. Vysokú infláciu tak skôr zastaví recesia ako politika ECB. V čase hospodárskeho poklesu ľudia v obavách z príchodu zlých časov automaticky viac šetria a znižujú vlastnú spotrebu.
