Nemecký kancelár Olaf Scholz sa obáva, že odpojenie od ruského plynu spôsobí vážnu ekonomickú krízu.
Zdroj: Gettyimages
Nemecký kancelár Olaf Scholz sa obáva, že odpojenie od ruského plynu spôsobí vážnu ekonomickú krízu.

V najväčšej európskej ekonomike bol dlhé roky energiou číslo jedna plyn. Pre nízke emisie práve túto komoditu preferovali zelení aktivisti. Menej ekologicky zmýšľajúcich obyvateľov zase lákala nízka cena. V nemeckej ekonomike sa plyn vo veľkom používal nielen na varenie a kúrenie, ale aj výrobu elektrickej energie.

Situácia sa otočila potom, ako ruské vojská zaútočili na Ukrajinu. Západ reagoval uvalením tvrdých obchodných sankcií. Tie na jednej strane poslali ruskú ekonomiku do recesie, na druhej prudko zvýšili ceny energií v Európskej únii. Z lacnej ekologickej energie sa v priebehu pár mesiacov stala nedostatková surovina. Za jej používanie budú Nemci navyše potrestaný špeciálnou daňou, ktorá má byť vo výške zhruba 2,4 centa za kilowatthodinu (kWh) plynu. Nová daň štvorčlennú rodinu v priemere pripraví o 480 eur za rok. K takémuto záveru prišla nemecká tlačová agentúra DPA.

Cieľom zvýšenia cien je snaha pomôcť energetickým firmám vyrovnať sa s rastúcimi nákladmi. Tie prudko stúpli potom, ako klesli dodávky ruského plynu. Nemci by pritom vôbec nemuseli mať drahé energie. Minimálne ceny elektriny dokáže razantne znížiť návrat k jadru. Lenže proti atómovým elektrárňam tvrdo bojujú zelení. V najväčšej európskej ekonomike ide o vplyvnú stranu, ktorá je navyše jedným z troch členov súčasnej koalície a z jej pohľadu predstavuje obrovský ústupok neodstavenie troch fungujúcich atómových elektrárni. O obnovení výroby v už odstavených blokoch nechcú ani počuť.

Radikálny odpor voči jadru zaplatia voliči. Nielen nemeckí, ale aj európski. Slovensko dokáže vďaka atómovým elektrárňam vyrobiť lacnú elektrinu. Lenže tá smeruje na burzu v Lipsku a odtiaľ ju následne za drahé peniaze nakúpia domáci distribútori.

Situácia sa obráti k lepšiemu až potom, ako Nemci dokončia terminály na spracovanie skvapalneného plynu. Ten môže byť po mori dopravený zo Spojených štátov alebo krajín Blízkeho východu. Pomôcť tiež má postavenie nových plynových potrubí spájajúcich sever Afriky s juhom Európy. Vybudovanie nových prepravných koridorov bude trvať roky. Minimálne dovtedy budú Európsku úniu trápiť vysoké ceny energií. Optimisti návrat do normálu vidia už v roku 2024 a pesimisti až 2026.

Koniec sedemdesiatročnej výroby hliníka na Slovensku