Top v ekonomike: Križiakov paradox - pracovať máme dlhšie, ale peniaze na penzie nebudú

Každoročná sekera vo výške pol miliardy eur – to je výsledok reformy dôchodkového systému z dielne ministerstva práce. Nečakane vysoký účet vystavila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) poslednému križiakovi Milanovi Krajniakovi (Sme Rodina).

Astronomická sekera nie je tou najhoršou správou. Je ňou je fakt, že systém bude takýto dlh vytvárať aj po zvyšovaní veku odchodu do penzie. Inými slovami, dnešní tridsiatnici budú pracovať viac, aby v starobe dostali nižšie dôchodky.

Nie všetci - len tí, čo nemajú deti. Rodičia s viac potomkami dostanú pár desiatok až stoviek eur navyše. Samozrejme len za predpokladu, že vychovajú úspešné deti a tie sa svoju kariéru rozhodnú budovať na Slovensku.

Pri súčasnej vláde sa ľudia bez detí stanú občanmi druhej kategórie. Nebudú mať nič z plánovaného zvyšovania rodinných prídavkov na 200 eur za dieťa. V rámci rodičovského bonusu im v starobe nebude mať kto prispieť na vyšší dôchodok. Zato naplno pocítia všetky negatívne dopady reforiem.

Na ružiach nebudú mať ustlané ani ľudia s väčšími rodinami. Všetci obyvatelia bez rozdielu budú musieť dlhšie pracovať, aby štát mal za čo utiahnuť štedrú rodinnú politiku. Ako „bonus“ každý z nás zaplatí vyššie dane. Inej cesty ako splatiť obrovské dlhy krajiny – niet.

Existujú aj iné možnosti? Odpoveď je áno. Stačí nastavenie dôchodkového systému vrátiť do roku 2018. V tom čase sme boli jedným zo svetlých vzorov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Dnes sme pre zmenu krajinou s najhoršou udržateľnosťou dôchodkového systému v celej Európskej únií.

Na získanie pozície lídra v negatívnej štatistike nebolo treba veľa. Stačilo zastaviť posúvanie veku odchodu do penzie a zvýšiť 13. dôchodky. Z pohľadu ľudí sú obidve zmeny fajn. Problém je len v tom, že krajina nemá peniaze na ich dlhodobé financovanie. Respektíve má, ale len za cenu drakonického zvyšovania daní alebo odvodov. Tomu sa dá vyhnúť jedine návratom dôchodkového systému do roku 2018.

Zvyšovaniu veku odchodu do penzie sa žiaľ nevyhneme. Dnes sa hrá len o to, či neskorší odchod prinesie vyššie penzie aj ľuďom bez detí alebo len tým s veľkými rodinami.

Zlé hospodárenie nemá politické tričko

Rozhadzovanie dvoch predchádzajúcich vlád Smeru zbytočne zvýšilo dlh krajiny o viac ako 10 miliárd eur. Konštatuje v najnovšom hodnotení Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je rovnako kritická aj k súčasnej moci.

Eduard Heger (OĽaNO) doteraz nebol schopný predstaviť jasný plán konsolidácie. A to je bývalý minister financií a súčasný premiér. Čas sa pritom nemilosrdne kráti. V prípade slabej tretej vlny pandémie bude rozumné spustiť ozdravenie verejných financií už v roku 2023.

Dôvodom je príchod oživenia slovenskej ekonomiky. Hospodársky rast sa začne v najbližších mesiacoch zrýchľovať vďaka miliardám eur z eurofondov a plánu obnovy. Pre priblíženie, Slovensko dostane na naštartovanie ekonomiky tri krát viac peňazí ako priemerný štát Európskej únie. Aj tento údaj je oficiálnym prepočtom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Konsolidovať je vhodné práve v čase rastúcej ekonomiky. Vtedy obyvateľov najmenej bolí nepopulárne zvyšovanie daní alebo škrtanie vládnych výdavkov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúča budúci rok konsolidovať na úrovni 0,5 percenta HDP a následné roky zvýšiť tempo až na hodnotu jedného percenta HDP.

Lenže súčasná vláda sa správa ako rok pred voľbami. Politici sa predbiehajú v návrhoch na zvyšovanie životnej úrovne občanov. Rozumej, minutie peňazí na vysoké rodinné prídavky, zvýšenie dôchodkov pre rodičov s viacerými deťmi, či postavenie lacných nájomných bytov. Nikto nemá odvahu na nepopulárne kroky. Ak sa nič nezmení, tak raz naozaj skončíme ako Gréci. Prímorská krajina v najťažších rokoch musela vo veľkom prepúšťať úradníkov, znižovať penzie a privatizovať štátny majetok.

G7 súhlasí s globálnou daňou

Viac ako štyridsať rokov trvajúce preteky v znižovaní daní sa chýlia ku koncu. Sedem najbohatších krajín súhlasí s globálnou firemnou daňou vo výške 15 percent. Po jej zavedení nadnárodné koncerny budú môcť aj naďalej zdaňovať peniaze v daňových rajoch. Zásadný rozdiel bude spočívať v povinnosti doplatiť chýbajúci rozdiel.

Google zaplatí z peňazí zarobených v Nemecku daň vo výške dvoch percent. Po presadení reformy bude musieť vláde v Berlíne doplatiť zvyšných 13 percent. Rovnaký systém má platiť aj pre Slovensko. V takom prípade je presadenie reformy aj v našom záujme. Štátny rozpočet si po zavedení zmien môže každý rok prilepšiť o desiatky až stovky miliónov eur. V rámci celej Európskej únie sa počíta s ročným príjmom vo výške 50 miliárd eur. K takémuto číslu došla v najnovšej štúdií organizácia EU Tax Observatory.