Euro čelí najväčšej inflácií od svojho vzniku. Priemerný rast cien v máji sa skončil na hodnote 8,1 percenta. Prudké zdražovanie ničí najmä pobaltské štáty. Obyvatelia Litvy čelia inflácií vo výške 18,5 percenta a Lotyšska až 16,8 percenta. Guvernéri miestnych centrálnych bánk preto tlačia na razantnejšie zvyšovania základnej úrokovej sadzby v Eurozóne. Tá je momentálne rovná nule a na budúci mesiac pravdepodobne stúpne na 0,25 percenta. Litva aj Lotyšsko žiadajú zvýšenie minimálne na 0,5 percentuálneho bodu, no pravdepodobne neuspejú.
Európska centrálna banka nechce riskovať problémy južného krídla eurozóny. Prudké zvyšovanie základnej úrokovej sadzby môže priniesť bankrot Grécka, Talianska, Španielska aj Portugalska. Také niečo si Západ v čase obchodnej vojny s Ruskom nemôže dovoliť. Na druhej strane ani prudký rast cien neprospieva ekonomike a komplikovaný problém s veľkou pravdepodobnosťou vyústi do netradičných riešení.
Kvantitatívne uvoľňovanie bude s veľkou pravdepodobnosťou v nejakej forme pokračovať aj počas zvyšovania úrokových sadzieb. Nasadenie dvoch protichodných nástrojov sa v eurozóne ešte nikdy neodskúšalo, a preto je ťažké predpovedať výsledok.
V optimálnom prípade sa inflácia spomalí a príliš zadlžené štáty sa neocitnú vo finančných problémoch. Jediným negatívom bude pokračovanie prudkého rastu cien nehnuteľností a akcií. Z takéhoto vývoja budú profitovať najmä bohatí a majetní ľudia. Naopak pre podpriemerne zarábajúce skupiny obyvateľov bude takmer nemožné získať vlastnú strechu nad hlavou a v budúcnosti kvôli tomu s veľkou pravdepodobnosťou vypuknú sociálne nepokoje.
