Záchrana bankrotujúceho Grécka nebol pre každého stratový biznis. Všetky požičané peniaze dostane aj s úrokmi späť Medzinárodný menový fond (MMF). Atény svoje záväzky dokonca vyplatia o dva roky skôr, ako sa pôvodne zaviazali. Najnovší termín je stanovený na marec 2022.
Prímorská krajina dostala od roku 2010 do roku 2014 pôžičky vo výške 28 miliárd eur. Väčšina peňazí je už vrátená a aktuálne ostávala splatiť len 1,9 miliardy eur. Dôvodom predčasného splatenia sú vysoké úroky. V dolároch poskytnuté pôžičky majú z dnešného pohľadu neuveriteľne vysoké úroky.
Napríklad v roku 2019 sa uskutočnila mimoriadna splátky vo výške 2,7 miliardy dolárov. V tom čase ju grécka vláda pred verejnosťou obhajovala zbavením sa bremena extrémne drahej pôžičky. Priemerný úrok mal byť až vo výške 4,9 percenta za rok.
V časoch nulových úrokových sadzieb ide o neuveriteľne drahé peniaze. Slovensko si napríklad minulý rok dokázalo bežne požičať aj za mínusové úroky. Krajina investorom reálne o pár rokov vráti menej peňazí, ako si od nich požičala.
Na prvý pohľad stratový biznis je pre banky zaujímavý. Slovenské dlhopisy totiž obratom so ziskom predávajú Európskej centrálnej banke (ECB). Práve záporné úroky na štátnych dlhopisoch sú jedným z cieľov stále prebiehajúceho tlačenia peňazí. Z tohto uhla pohľadu Medzinárodný menový fond Grécko neuveriteľne ošklbal.
Jediným prínosom záchrany je zmena gréckeho myslenia. Z nezodpovedného gazdu sa stal zodpovedný hospodár. Krajina plánuje na budúci rok primárny prebytok. Ide o ukazovateľ očistený o splátky úrokov v minulosti nabraných dlhov.
Čisto teoreticky, keby bol grécky dlh na rovnej nule, tak príjmy štátneho rozpočtu sú vyššie ako výdavky. Lenže nie je. Grécke záväzky sú stále najvyššie v rámci celej Európskej únie a v roku 2020 skončili na hodnote 206,3 percenta hrubého domáceho produktu. Na porovnanie, v roku 2010 dosahoval len 126,7 percenta HDP.
Práve vysoké dlhy môžu Grékov stiahnuť ku dnu aj v budúcnosti. Zodpovedné hospodárenie v posledných rokoch ich pred týmto rizikom moc neochráni. Práve na to by mali pamätať všetci slovenskí politici, ktorí sa posledné roky pretekajú v rozdávaní peňazí a výsledkom je prudký rast záväzkov. Pred dvoma rokmi skončil slovenský verejný dlh tesne pod bezpečnou hranicou 60 percent HDP.
