Top v ekonomike: Hrobárom slovenského hospodárstva bude prekvapivo R. Sulík. Nie I. Matovič

Vyrovnaný rozpočet tak skoro nebude. Snaha o rozumné hospodárenie dostane ranu istoty od lídra SaS Richarda Sulíka. Práve kvôli jeho tvrdohlavosti doteraz nebola prijatá zmena ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti – ľudovo označovanom aj ako dlhová brzda.

Výsledkom je nezodpovedné rozhadzovanie peňazí. Len v stredu schválila vláda plány na nákup vojenskej techniky za dve miliardy eur. V časoch krízy ide o výsmech majiteľom niekoľko mesiacov zatvorených obchodov. Práve na ich slušné odškodnenie sa doteraz nenašli peniaze.

Masívne zbrojenie bude prebiehať v časoch začínajúceho rozkladu verejných financií. Len minulý rok vystrelila hodnota verejného dlhu na 60,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Za to môže prevažne pandémia.

Neschopnosť vlády stojí za zlou dlhodobou udržateľnosťou verejných financií. V tomto ukazovateli sme najhorší v celej Európskej únií. Inými slovami, spomedzi všetkých jej členov hrozí najviac bankrot práve Slovensku. Také sú závery analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Nemá veľký zmysel rozčuľovať sa nad neschopnosťou Igora Matoviča (OĽaNO). Súčasný minister financií nevie v televíznej diskusií povedať ani len presnú výšku verejného dlhu krajiny. To hovorí za všetko. Richard Sulík (SaS) je presný opak. V dobrom zmysle slova sa dá označiť za chodiacu encyklopédiu. V diskusiách bežne súka jeden ekonomický argument za druhým.

Práve preto je obrovským sklamaním, že práve on pochová šancu na rozumné hospodárenie a krajinu nechá ísť gréckou cestou. Nezodpovednému rozhadzovaniu peňazí majú zabrániť výdavkové limity. Tie, zjednodušene, politikom v dobrých časoch stanovia mantinely na rozhadzovanie peňazí. Zároveň na ich zavedení panuje v koalícií vzácna zhoda.

Lenže už pripravenú ústavnú zmenu líder liberálov nečakane podmienil prijatím dlhovej brzdy. Princíp jej fungovanie je pomerne jednoduchý. Zvýšenie jednej daňovej sadzby sa musí kompenzovať znížením inej daňovej sadzby.

Pri pohľade na vývoj verejných financií ide o zlé riešenie. Obrovské dlhy raz budeme musieť splatiť a inej cesty, ako zvyšovanie daní, niet. Alternatíva spočíva v škrtaní výdavkov na zdravotníctvo, školstvo, či penzijný systém. To v slovenskej spoločnosti v žiadnom prípade neprejde.

Výdavkové limity naozaj povedú k zvyšovaniu daní. V tomto bode ide o oprávnené obavy R. Sulíka. Problém je, že zablokovaním zmien odštartoval preteky v míňaní a preto v budúcnosti dane zvýšime ešte oveľa viac ako dnes. Stane sa tak okolo roku 2035. Teda v čase, keď veritelia pre vysoké dlhy prestanú veriť Slovensku a ďalšie peniaze požičajú len po predstavení tvrdej konsolidácie. Svoje o tom vedia Gréci. Mimochodom, tí v súčasnosti hospodária oveľa zodpovednejšie ako Slováci.

Správanie šéfa liberálov je síce sklamaním, ale nie prekvapením. Podobne v minulosti prehral už pri eurovale. Vtedy stroskotal na skalopevnom presvedčení, že platiť grécke dlhy je zlé a preto nemal problém hlasovať za pád vlády Ivety Radičovej (SDKÚ). Následne sa k moci dostal Smer. Euroval bol schválený a Slováci naozaj zaplatili časť dlhov za oveľa bohatších Grékov.

Podobným fiaskom skončí aj daňová brzda. Pre drakonické šetrenie ju žiadna koalícia nikdy neschváli. Výsledkom bude len zbytočné odkladanie zavedenia výdavkových limitov a prudký rast daní v budúcnosti.

Priemerná mzda je 1 202 eur

Žiadna iná kríza nepriniesla taký prudký rast platov ako táto. Priemerná mzda stúpla najrýchlejšie za šestnásť a pol roka. Medziročne sa zvýšila o 114 eur. V druhom kvartáli 2021 skončila na hodnote 1 202 eur. Za prudkým rastom stojí hlavne zvyšovanie platov v priemysle, zdravotníctve a sociálnej pomoci.