Celkové víťazstvo je viac ako jedna prehratá bitka. Niekedy je rozumnejšie ustúpiť ako hnať vojakov do záhuby. Na tieto dve vety by mali slovenskí politici pamätať pri rozhodovaní o platbách za ruské suroviny. Vladimír Putin zjavne nežartuje. Na základe nariadenia ruského prezidenta boli od dodávok plynu odpojení Poliaci a Bulhari. Dôvod? Vlády obidvoch krajín odmietajú platiť za dodávky plynu v ruských rubľoch a naďalej trvajú na platbách v eurách.
Hrdinský postoj si môže dovoliť len jeden štát. Poľské zásobníky sú podľa miestnej vlády naplnené na 76 percent. Krajina zároveň disponuje terminálmi na dovoz skvapalneného plynu z USA a strategickú surovinu dokáže doviesť aj z Nórska. Bulharsko zase finišuje na prepojení vlastnej sústavy s Gréckom. Atény už na začiatku budúceho roka spustia terminál na dovoz skvapalneného plynu. Lenže Bulhari budú viac plynu potrebovať už tento rok a krajina môže mať vážne problémy.
V podobne komplikovanej situácii je aj Slovensko. Domáca ekonomika nedokáže momentálne nahradiť výpadok ruského plynu. Náhle zastavenie dodávok paralyzuje chemický priemysel, oceliarne, výrobu hnojív či pohonných hmôt. V hre je strata desiatok tisíc pracovných miest a prudký rast nezamestnanosti.
Tým sa len odštartuje séria zlých udalostí. Či sa to niekomu páči, alebo nie, časť verejnosti stojí v tomto konflikte na ruskej strane. Razantný prepad životnej úrovne len podporí negatívny trend. Extrémisti budú žiadať vystúpenie z Európskej únie a NATO. Toto riziko sa nedá odbiť mávnutím ruky, už vôbec nie pri pohľade na popularitu ruskej strane fandiacim politikom.
Zbytočné hranie sa na hrdinov môže narobiť viac škody ako osohu. Kľúč k úspechu je udržanie podpory verejnosti. Bez nej v demokracií nie je možné vyhrať.
Slovensko nemusí vždy stáť v prvom šíku hrdinov. Vláda svoju odvahu už dokázala, keď napriek vyhrážkam Moskvy darovala Ukrajine protiraketový systém S-300. Mimochodom susedné Poľsko dodnes nenašlo podobnú odvahu a Kyjevu odmietol dodať staré ruské stíhačky. Varšava má pritom ochranu vzdušného priestoru zabezpečenú modernými americkými lietadlami.
V ťažkých časoch je dobré spomenúť ešte pár vecí. Je naivné spoliehať sa v dodávkach surovín na Brusel. Európska únia nemá kapacity na okamžité nahradenie ruského plynu. Bez väčších ťažkostí dokáže kompenzovať jedine ropu. Práve predaj čierneho zlata tvorí gro ruských príjmov.
Brusel dovoz ruskej ropy plánuje obmedziť v pripravovanom šiestom balíčku sankcií. Náhle vypnutie plynu preto môže byť varovaním. Prípadné upustenie od obmedzenia dovozu čierneho zlata môže poslať do stratena ruské ultimátum na platby v rubľoch.
Moskva v súčasnosti od európskych štátov požaduje otvorenie dvoch účtov. Na prvý prídu platby v eurách. Tieto peniaze sa pri prevode na druhý účet zmenia na ruble. Takýto prístup považuje za akceptáciu platieb v eurách napríklad Rakúsko. No väčšina západných štátov v nových pravidlách vidí vydieranie a snahy posilniť ruskú menu.
V každom prípade je nový systém čudný. Moskva totiž hocikedy mohla zarobené eurá vymeniť za ruble. Nemala dôvod žiadať od európskych štátov otvorenie druhé účtu. Prípadne mohla od nepriateľských štátov žiadať platby len v rubľoch a nemusela na prvý účet prijímať eurá.
Rusko z dlhodobého pohľadu prehrá ekonomickú konfrontáciu so Západom. Tento súboj nedokázal v minulosti vyhrať ani oveľa silnejší Sovietsky zväz. No z krátkodobého pohľadu nedokážu ekonomické sankcie vyvinúť dostatočne veľký tlak na zastavenie ruskej invázie na Ukrajinu. Takúto moc majú jedine zbrane.
To nám aspoň ukazuje minulosť. Sovietsky zväz sa v období studenej vojny rozhodol rozmiestniť atómové zbrane na Kube. Komunistov od tohto zámeru nakoniec odradila hrozba priamej vojenskej konfrontácie so Spojenými štátmi americkými. V súčasnosti zrážka dvoch veľmocí rozhodne nehrozí. Biely dom viackrát deklaroval, že americký vojaci nepôjdu bojovať na Ukrajinu. Výsledkom je prvá vážna vojna v Európe od začiatku storočia.
