Plánovaná reforma penzijného systému navrhuje razantne znížiť dôchodky. Až o desiatky eur za mesiac. Takúto radikálnu novinku má priniesť zmena výpočtu aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Na prvý pohľad nudná veličina zásadne okreše príjmy starších občanov. V priemere o sedem eur menej dostanú za mesiac ľudia odchádzajúci do penzie v roku 2023. V nasledujúcom roku bude priemerná mesačná strata už vo výške 22 eur.
Dosahy reformy na ďalšie roky ministerstvo práce už pre istotu neodhadlo. Z oficiálnych údajov sa dá zistiť len to, že pripravovaná zmena každý rok negatívne poškodí 100-tisíc občanov. Systém má po novom vyzerať takto: Sociálna poisťovňa človeku odchádzajúcemu do dôchodku dnes vypočíta priemerný dôchodok 503 eur. Ak by ten istý zamestnanec odišiel do penzie v roku 2023, tak dostane 496 eur a v roku 2024 len 481 eur.
Po novom má byť aktuálna dôchodková hodnota len vo výške 95 percent priemernej mzdy. Aktuálne je na rovných 100 percentách priemernej mzdy. Za touto zmenou stojí minister práce Milan Krajniak (Sme Rodina). Jeho cieľom je ušetriť peniaze na vyplatenie rodičovského bonusu. Jeho zavedenie naopak starému človeku s jedným priemerne zarábajúcim dieťaťom zvýši penziu o 28 eur za mesiac.
Po vyložení všetkých kariet bude mať dôchodková reforma takéto dosahy. Súčasným dôchodcom s deťmi výrazne zvýši príjmy. Bezdetným nepridá ani jedno euro navyše. Budúcich zas ošklbe o desiatky až stovky eur za rok. Jedine v prípade vychovania veľa úspešných detí môže aj dnešným pracujúcim priniesť v starobe viac peňazí.
Prečo je to celé nezmysel? Jediným rozumným cieľom zmeny systému je motivovanie ľudí mať viac detí. Lenže peniaze navyše dostanú najmä starí ľudia. V ich prípade už k splodeniu žiadneho nového potomstva nepríde. Až na výnimky v podobe bohatých mužov v rokoch a tí peniaze navyše naozaj nepotrebujú.
Mladí ľudia urobia obrovskú hlúposť, ak staviť na rodičovský bonus a práve kvôli nemu sa rozhodnú mať viac detí. Pripravovaná reforma totiž narazila na tvrdý odpor časti politického spektra a vážne výhrady má aj značná časť odbornej verejnosti. Pre tieto dôvody pripravované zmeny skočia v koši najneskôr potom, ako z postu ministra práce definitívne odíde M. Krajniak.
Inými slovami štát nebude dlhodobo vyplácať penzistom viac peňazí za vychovanie vlastného potomstva. To platí aj napriek tomu, že rodičovský bonus je v ústave a zbaviť sa ho nie je úplne jednoduché. Lenže dosť ľahké je ho sabotovať. Nikde v ústave totiž nie je napísaná jeho presná výška. Politici sa ho môžu rozhodnúť vyplácať aj vo výške rovných nula eur.
Dnes sa hrá len o to, či ho bude vyplácať aspoň súčasná vláda. Viac svetla prinesie už jesenné rokovanie parlamentu.
Zákaz pracovať sa volá minimálna mzda. Na východe nie je reálne dať nezamestnanému tisíc eur
Boj o minimálnu mzdu
Máločo ide politikom tak dobre ako rozdávanie z cudzích peňazí. V duchu tohto konštatovania minimálna mzda budúci rok vzrasti o 23 eur na 646 eur za mesiac. Pre firmy profitujúce z lacnej pracovnej sily nie je úplne jednoduché zvládnuť zvyšovanie mzdových nákladov. Doba je neistá a niekto nevie koľko zákaziek stroskotá v prípade zavedenia ďalšieho lockdownu.
Lenže slovenskú opozíciu zarábanie peňazí nikdy moc netrápilo. Ide jej hlavne o získanie hlasov 200-tisíc voličov pracujúcich za minimálnu mzdu. Práve z tohto dôvodu navrhujú zástupcovia Smeru aj Hlasu zvýšiť budúci rok minimálnu mzdu až na 680 eur. Nezodpovedným smerovaním krajiny obidve strany prinesú svojím voličom maximálne hlad.
Nejde o nepodarenú slovnú hračku. V chudobných regiónoch je už dnes pre mnoho ľudí problém mať každý deň aspoň jedno teplé jedlo. Zlú situáciu žiaľ zvýšenie minimálnej mzdy nevyrieši. Dôvod je jednoduchý. Firmy totiž musia zarobiť dosť peňazí na zvýšené mzdové náklady. To je obrovský problém v slabo rozvinutých regiónoch južného a východné Slovenska. Práve v nich je pre firmy výhodnejšie odísť preč ako zaplatiť ľuďom viac.
Jedinou šancou na zmenu je prilákanie investorov s vyššou pridanou hodnotou. Nielen do okolia hlavného mesta, ale aj južných a východných častí krajiny. Lenže to by slovenskí politici museli dokázať oveľa viac ako len dávať plané sľuby.
Pred pár rokmi investíciu na východe Slovenska zvažovala nemecká automobilka BMW. Výstavba novej fabriky nakoniec stroskotala na stále neexistujúcom diaľničnom spojení Bratislavy a Košíc. Jej dokončenie do roku 2010 je asi najznámejším nesplneným sľubom predsedu Smeru Roberta Fica.
Bez zložitejšej výroby mzdy v hladových dolinách nebudú nikdy vysoké. Tlak na zvyšovanie minimálnej mzdy tam prinesie len vysokú nezamestnanosť. Tamojšie fabriky totiž bez problémov zdvihnú kotvy a odídu do krajín s lacnejšou pracovnou silou.
Oživenie na trhu práce
Koniec druhej vlny pandémie priniesol aj dobré správy. Počet ľudí bez práce klesá už štvrtý mesiac po sebe. Aktuálne je miera evidovanej nezamestnanosti vo výške 7,66 percenta. Z úradov práce tak do zamestnania môže nastúpiť viac ako 207-tisíc nezamestnaných.
Viac ako dobrá je situácia v priemyselne rozvinutých častiach krajiny. Teda území nachádzajúcom sa medzi mestami Bratislava, Trnava a Nitra. V takzvanom zlatom slovenskom trojuholníku. Veľa fabrík má svoje sídlo aj v povodí rieky Váh.
Práve v týchto oblastiach majú firmy problém obsadiť voľné pracovné miesta. Prostredníctvom úradov práce aktuálne márne hľadajú až 79-tisíc odborníkov.
Príchod dobrých časov môže ukončiť nástup jesene. Práve počas nej má prísť už tretia vlna pandémie. Pre nízku zaočkovanosť bude pravdepodobne opäť spojená s obmedzovaním predaja v obchodoch a reštauráciách. Potom nezamestnanosť opäť porastie.
Kríza znovu klope na nemecké dvere
Najväčší obchodný partner Slovenskej republiky signalizuje problémy. Index nemeckej podnikateľskej dôvery v auguste klesol už druhý mesiac za sebou. Čo je horšie, prepad bol oveľa väčší, ako očakávali odborníci. Ifo index sa z júlovej hladiny 100,7 bodu prepadol v auguste na 99,4 bodu. Trh počítal so znížením len na úroveň 100,4 bodu.
Za obavami z budúcnosti stojí práve rastúci počet nakazených Covidom-19. Strach z ďalšieho zatvorenia prevádzok majú najmä majitelia reštaurácií, penziónov a hotelov. Negatívne naladené sú aj firmy pôsobiace v priemysle. V ich prípade stoja za pesimizmom meškajúce dodávky. Spôsobuje ich nedostatok čipov, polovodičov, plastov a kovov.
Na zle fungujúce dodávateľské reťazce sa sťažuje až 70 percent nemeckých výrobcov. Ešte v júli to bolo len 64 percent. Spomalená výroba znižuje tržby a manažéri plánujú výpadok príjmov riešiť zvyšovaním cien koncových produktov. Podľa posledných prieskumov so zdražovaním počíta až polovica priemyselných a maloobchodných podnikov.
Európu najbližšie mesiace čaká zdražovanie. Najsilnejšia ekonomika totiž problém s nedostatkom tovarov môže riešiť nakúpením produktov určených pre iné trhy. Použije pritom účinnú metódu a za ich získanie zaplatí viac. Výsledkom je, že už dnes Slováci na niektoré nové modely automobilov čakajú viac ako rok.
