Dlho spiaci západ nakoniec nečakane tvrdo zaútočil na Rusko. Podľa jednej z ekonomických definícií štát zbankrotuje potom, ako nedokáže financovať všetky svoje záväzky. Tvrdá sankčná ofenzíva západu tento bod už sčasti dosiahla. Zahraničným majiteľom ruských dlhopisov prestali byť vyplácané úrokové výnosy. Podľa zverejnených informácií ide o cenné papiere v hodnote 29 miliárd dolárov. Teda približne o desatinu ruského verejného dlhu.
Na prvý pohľad sa ignorovanie záväzkov voči zahraničným veriteľom môže javiť ako západný problém. Lenže opak je pravdou. Nesplácanie úrokových výnosov cenných papierov odstrihne ruskú ekonomiku od nového kapitálu. V ekonomike postavenej na raste dlhu ide o obrovský problém a hrozbou je recesia.
Zjednodušenie je to niečo podobné, ako keď človek bez majetku prestane splácať úver a banka mu reálne nemá čo zobrať. Na jednej strane utrpí stratu finančný dom. Na druhej človek bez majetku už žiadnu novú pôžičku nedostane a môže zabudnúť na auto alebo vlastný byt.
Moskva bez zahraničných peňazí nebude schopná nakupovať najmodernejšie technológie. Takéto niečo dokážu ustáť len ekonomiky s rozvinutou vedou a výskumom. Lenže to nie je ruský prípad. Miestny hospodársky rast stojí najmä na vývoze ropy a zemného plynu.
Neuveriteľnému tlaku v súčasnosti čelia ruské banky podnikajúce v Európskej únií. Masívny výber vkladov poslal ku dnu v Českej republike ruskú Sberbank. Ešte minulý týždeň prosperujúci finančný dom skončil doslova zo dňa na deň. Dôvodom bola panika českej verejnosti po spustení ruskej invázie na Ukrajinu.
S veľkými stratami zvládnu sankcie finančné domy pôsobiace priamo v Rusku. Miestna centrálna banka prípadný nedostatok kapitálu určite kompenzuje vytlačením nových rubľov. Lenže v čase prudkého oslabovania ruskej meny takýto krok podporí už aj tak vysokú infláciu. Prudko zdražejú hlavne zo západu dovážané tovary. Vysoko pravdepodobný je skokový rast cien o desiatky až stovky percent.
Sú na to dva dôvody. Prvým je už spomínané oslabovanie rubľa. Druhým postupné obmedzovanie západného vývozu do Ruska. V prípade dlhotrvajúcej vojny budú nedostatkovým tovarom západné automobily, mobilné telefóny, čierna alebo biela technika. Najväčšia krajina sveta ostane odkázaná len na vlastné značky. Lenže výrobné kapacity automobilky Lada nedokážu pokryť dopyt v najväčšej krajine na svete. Výsledkom bude nedostatok vozidiel a prudko rastúce ceny.
Inými slovami, ruské hospodárstvo sa posunie o desiatky rokov dozadu a zo dňa na deň sa ocitne v časoch studenej vojny. Počas nej práve ekonomické zostávanie za bohatým západom nakoniec vyústilo do rozpadu Sovietskeho zväzu. Nie je náhoda, že v prosperujúcej Číne dodnes vládnu komunisti. Napriek rozdielnej ideológií sa v sedemdesiatich rokoch minulého storočia Peking rozhodol pre úzku ekonomickú spoluprácu so Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou.
Komunisti majú pragmatický prístup aj dnes. Slovne stojí Peking na strane Moskvy. Reálne však čínske banky obmedzili nákup ruských surovín skôr ako Európska únia. Za takouto politikou stojí snaha udržať aj naďalej dobré obchodné vzťahy so západom. Prípadná zmena názoru má potenciál výrazne oslabiť západné sankcie. Lenže takáto možnosť sa momentálne javí ako málo pravdepodobná.
Vážnosť situácie si začínajú uvedomovať aj ruské elity. Pár hodín potom, ako ruské dlhopisy prestali zahraničným veriteľom vyplácať úrokové výnosy, odzneli prekvapivé slová: „Niekto nás zatiahol do umelého konfliktu,“ povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Moskva síce v krajnom prípade dokáže prežiť aj najtvrdšie sankcie západu. No vrátiť životnú úroveň Rusov pár desiatok rokov dozadu určite nebolo cieľom Vladimíra Putina.
Ruský prezident pravdepodobne počítal s mäkkými sankciami, ktoré zvládne pokryť vďaka rastúcim cenám plynu a ropy. Lenže po masových protestoch verejnosti sa západný lídri rozkývali k naozaj tvrdému ekonomickému úderu a v najbližších dňoch budú len pritvrdzovať. Cieľom je dotlačiť ruského prezidenta k zastaveniu bombardovania ukrajinských miest a začatiu reálnych rokovaní o prímerí.
