Ľudia proti centrálnej banke: japonský obor sa prebúdza

Japonsko je najviac zadlžená krajina v pomere k HDP, avšak zároveň je najväčším veriteľom voči zahraničiu. Po prasknutí monumentálnej bubliny pred tridsiatimi rokmi tam prestala existovať inflácia, krajina má pritom ešte agresívnejšiu centrálnu banku ako USA.

Inflácia nie je problémom Japonska ani dnes, stále sa drží pod tromi percentami. Je to spôsobené aj tým, že krajina starne. Ekonomika je síce veľká, ale rastie pomaly a platy sú síce vysoké, ale rastú minimálne. Japonci sa skrátka rozhodli, že inflácia nebude a centrálna banka ani vláda s tým nič nedokázali urobiť.

K nízkej inflácii v Japonsku prispievajú aj obrovské úspory obyvateľstva. Tie sú ukryté doslova pod vankúšom, prípadne uložené na bežných účtoch. Veľké úspory majú takmer všetky veľké ekonomiky, ale iba v Krajine vychádzajúceho slnka majú rodiny toľko hotovosti. Japonci sú konzervatívni a neinvestujú veľa do akcií či iných aktív. Inflácia bola nízka a rovnako aj úroky boli nízke.

Teraz sa však situácia mení a medzi úrokmi v Japonsku a v zahraničí rastie priepasť. Šéf Bank of Japan (BoJ) Haruhiko Kuroda s hrôzou sleduje, ako čoraz viac Japoncov pokukuje po možnosti zarobiť na presunutí peňazí do zahraničia.

Dolár čoskoro bude zarábať tri percentá, japonský jen vám ponúka stále nulu. To je veľký rozdiel.

Keďže domácnosti držia doma a na účtoch viac ako kvadrilión jenov (7,7 bilióna dolárov, čo je tretina americkej ekonomiky), majú potenciál uviesť do pohybu veľké veci. Prvou indíciou je japonský jen, ktorý sa už teraz prepadol najnižšie od roku 1998.

Zdroj: Gregorio Borgia

Ako Japonci posilnili jen aj euro

V stredu 22. septembra 2022 euro začalo nečakane posilňovať. V priebehu dvoch hodín sa posunulo z úrovne 0,987 voči doláru na 0,997 čo je na devízový trh relatívne silný pohyb. V tom čase sa však v Európe nedialo nič, čo by malo na kurz eura vplyv. V Tokyu však zúrila aktivita, japonská centrálna banka Bank of Japan intervenovala na trhu v snahe posilniť slabnúci jen. V rámci intervencie nakupovala jen a predávala dolár, ktorého oslabenie v reakcii posilnilo euro.

Vtedy centrálna banka Japonska intervenovala a intervenovať musela aj koncom septembra tohto roku. Japonský jen síce mierne posilnil, ale ostáva na dohľad od úrovní, ktoré Bank of Japan považuje za nebezpečné.

Japonci môžu oslabiť jen zo smartfónu

Celé dekády sa hovorilo o tom, že kapitál môže z Japonska doslova uletieť, pretože domáce sadzby sú veľmi nízke. Po roku 2008 nedávalo zmysel niečo robiť, pretože sadzby všade klesali k nule. Predtým však bolo obdobie, kedy bola podobná situácia ako dnes. Rozdiel medzi dolárovými a jenovými výnosmi dosahoval štyri percentuálne body.

V priebehu pol roka Japonci nakúpili doláre za 22,5 bilióna jenov, teda v prepočte 190 miliárd dolárov a to presunuli ešte len 1,5 percenta svojich úspor. Následne už začali sadzby v USA klesať a preto tento obchod stratil význam. Dnes však existuje potenciál ešte väčšieho výnosu, ktorý zaručujú vysoké sadzby v USA a Fed v najbližšom čase neplánuje otočiť kurz.