Téma týždňa: Ako zachrániť slovenské dôchodky pred rozšafnou a zadlženou vládou

Odísť do zaslúženého dôchodku po štyroch odpracovaných dekádach by malo byť samozrejmosťou. Táto samozrejmosť však stojí na predpoklade, že penzijný systém sa dokáže o dôchodcov dostatočne dobre postarať. V posledných rokoch sa táto istota stráca.

Nepríjemné vyhliadky

Pred dvadsiatimi rokmi Európska únia zažívala zlaté obdobie. Ekonomika bola silná, integrácia sa rýchlo posúvala na východ a kuli sa plány, ako sa ekonomický celok do roku 2010 stane najlepším miestom na život. Dlhodobé projekcie hovorili o náraste populácie k úrovni takmer 500 miliónov obyvateľov v roku 2070. V súčasnosti sa však už hovorí o poklese počtu obyvateľov EÚ z vrcholu na úrovni takmer 450 miliónov o viac ako päť percent. Demografické odhady sa rýchlo menia a nie pozitívnym smerom.

Minulý týždeň Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vydala správu, podľa ktorej sa pôrodnosť v európskych krajinách znížila z úrovne 2,6 dieťaťa na ženu pred 60 rokmi na súčasných 1,5. Keďže sa populácia nedokáže obnovovať, prirodzene starne a zmenšuje sa.

Sociálny systém sa dekády spoliehal na priebežný dôchodkový systém, ktorý sľuboval štedré penzie, ktoré zaplatia budúci pracujúci. Tých je však čoraz menej a dôchodcov čoraz viac. Do roku 2050 sa má počet pracovníkov v EÚ znížiť o pätinu, z 265 na 220 miliónov eur. Je to omnoho nižšie číslo, ako hovorili odhady pred dvadsiatimi rokmi.

Vďaka pokroku v medicíne sa ľudia dožívajú viac. Pred dvadsiatimi rokmi experti očakávali, že priemerný Európan sa v roku 2070 dožije 84 rokov. Teraz odhady hovoria o 87 rokoch. Z ekonomického pohľadu ide o jasný odkaz: viac starších ľudí a ich dlhšie dožitie prinášajú väčšiu spotrebu zdrojov, ktoré treba vyrobiť.

Ani to by však nemal byť problém. V roku 2000 sa očakával priemerný ekonomický rast Únie na úrovni takmer 2,5 percenta. Momentálne sa aj pod vplyvom zhoršujúcej sa demografie očakáva dlhodobý rast iba na úrovni 1,4 percenta. Stále je to však viac ako skutočný priemerný prírastok HDP v rokoch 2000 až 2020, ktorý dosiahol len 1,1 percenta.

Už roky je zrejmé, že veci nejdú tak, ako sa očakávalo. Čoraz viac ekonómov preto volalo po vytvorení druhého a tretieho dôchodkového piliera, ktorý mal zabezpečiť, aby sa budúce penzie platili nielen z práce ešte nenarodenej generácie, ale aj z úspor.

Ľudia si však omnoho viac cenia súčasnú spotrebu než tú budúcu. Atraktívnejšie je prejesť celú výplatu, ako si šetriť na neistú budúcnosť. A to najmä v situácii, keď súčasná výplata nespĺňa aktuálne nároky. Preto rastú politické tlaky, aby sa viac prerozdeľovalo a menej šetrilo.

Nie je lepší príklad ako francúzski socialisti, ktorí sporenie pokladajú takmer za trestný čin. Práve v prebiehajúcich voľbách je jednou z hlavných agitačných tém zmena veku odchodu do dôchodku. Pri snahe spraviť ho udržateľnejším prezident Emmanuel Macron zvýšil vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. Populisti napravo aj naľavo volajú po zrušení zákona a, naopak, po znížení veku na 60 rokov.

Na týchto politických súbojoch je pikantná dôchodková realita. Vzhľadom na predčasné penzie je priemerný skutočný vek odchodu do dôchodku vo Francúzsku na úrovni 60,7 roka, čo je o niekoľko rokov menej ako priemer OECD. Zároveň čistá miera náhrady tamojšieho dôchodku je na úrovni 74 percent. Tá hovorí, aký vysoký je dôchodok v porovnaní s príjmom zarobeným počas života.

Pritom už v susednom Nemecku je situácia radikálne odlišná. Vek odchodu do dôchodku sa tam bude postupne zvyšovať na 67 rokov. Aktuálna čistá miera náhrady je iba 53 percent. Francúzi tak nielenže idú do dôchodku skôr, ale dostávajú aj o stovky eur viac. Napriek tomu v Nemecku dôchodky nie sú kľúčová politická téma ani dôvod na celonárodné štrajky.

Paradoxom je, že podľa nedávno zverejnených prepočtov Európskej centrálnej banky je francúzsky dôchodkový systém udržateľnejší ako nemecký. Dôvod je zrejmý: do roku 2070 by sa nemecká populácia mala scvrknúť o deväť miliónov jedincov, a naopak, francúzska populácia získa deväť miliónov, a Nemcov v početnosti predbehne.

Nemecko však na tom nie je v rámci EÚ najhoršie. Populačný kolaps zažije Bulharsko, Rumunsko, Litva či Lotyšsko, ktoré môžu stratiť až tretinu populácie. Celá východná Európa trpí pre emigráciu, ktorá dosiahla desať až pätnásť percent populácie. Naopak, výrazný nárast populácie, asi o štvrtinu, zaznamená Švédsko či Írsko. Podobne ako Francúzsko vďaka väčšej otvorenosti ekonomiky migrácii.

Starnutie populácie je hlavným faktorom, ktorý ovplyvní výšku budúcich dôchodkov aj zdravotnej starostlivosti. V súhrne týchto dvoch parametrov Slovensko patrí medzi najproblematickejšie krajiny v eurozóne. Ak chce vláda zabezpečiť dostatok prostriedkov na penzie, mala by prísť s trvalou úsporou na úrovni viac ako troch percent HDP, čo v súčasných podmienkach znamená takmer štyri miliardy eur. V správe o dlhodobých fiškálnych výzvach krajín eurozóny Slovensku patrí podľa výpočtov ECB tretie miesto.

Riešenie dôchodkov