Svet sužuje záplava ekonomických šokov. Je to predzvesť hospodárskej krízy

Záplava šokov (potravinového, energetického či vojnového šoku) sa nepodobá ničomu, čomu museli trhy čeliť od 90. rokov 20. storočia. Vtedy séria postupujúcich kríz potopila mnohé ekonomiky a zvrhla mnohé vlády. Hroziaci dlhový debakel však v súčasnosti spôsobuje ďalšiu a ešte silnejšiu hrozbu pre plynulé zotavenie svetovej ekonomiky z pandémie koronavírusu.

Dôsledky už cítia rozvojové krajiny, napríklad Srí Lanka, Egypt, Tunisko či Peru.

Nebezpečenstvo platobnej neschopnosti znásobuje najagresívnejšia kampaň na sprísnenie menovej politiky, do ktorej sa pustil Federálny rezervný systém za posledné dve desaťročia. Rastúce úrokové sadzby v USA znamenajú skok v nákladoch na dlhovú službu pre tieto rozvojové krajiny. O to horšie, že je to krátko po tom, keď si vlády požičali miliardy na boj proti covidu-19.

Stále sa objavujú nové prepuknutia nákazy, ktoré uzatvárajú kľúčové mestá v Číne, čo ohrozuje plynulé fungovanie dodávateľsko-odberateľských reťazcov. K tomu všetkému ešte prichádza obava, že vojna na Ukrajine sa tak ľahko neskončí.

Bijú na poplach

Poprední svetoví tvorcovia hospodárskej politiky bijú na poplach. Dominantnými témami jarných stretnutí Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky vo Washingtone sú spomaľujúca sa globálna ekonomika a rastúce riziká – viditeľné i neviditeľné – ktorým čelia rozvojové krajiny.