Takáto energetická kríza tu nebola dekády. Prílišné spoliehanie sa na volatilné ekologické zdroje spolu s odstavovaním jadrových reaktorov ukázali, aká krehká je situácia na trhu s energiami.
Keď sa do toho pridala geopolitika a nezáujem Ruska dodávať plyn za spotové ceny, Európa sa dostala do vážnych problémov. Cena zemného plynu vzrástla za rok o 400 percent a elektrickej energie o 200 percent.
Domácnosti v európskych krajinách čelia rastu cien o desiatky percent. Firmy musia odstavovať produkciu a ceny všetkého rastú.
Energie sa stali hlavným vinníkom inflácie v eurozóne, ktorá presiahla päť percent a dostala sa na najvyššiu úroveň v histórii. Niektorí predstavitelia Európskej centrálnej banky varujú, že tento rast nemusí byť krátkodobý.
Globálna spotreba uhlia pod vplyvom silného dopytu vzrástla o deväť percent. V Európe dokonca o 20 percent. Európa sa svojou zelenou politikou strelila do nohy.
Keby nebola teplá zima v Ázii a nadbytok zemného plynu v Spojených štátoch, dramatická situácia by pokračovala doteraz.
Súčasná energetická kríza môže byť však iba drobnosťou oproti tomu, čo by nastalo, ak by sa do podobnej situácie dostal trh s ropou. Ropa v súčasnosti stojí až za tretinou globálne využívanej energie.
Ostrakizované fosílie
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?