Sulík natrel Hegera, mohol v Bruseli vyjednať viac pre Slovákov. Kremeľ si našiel kupcov inde

Štát tvrdí jedno, jediná slovenská rafinéria druhé. Spor, ktorý rozvíril hladinu ohľadom dodávok ruskej ropy na Slovensko, bude v ďalších mesiacoch gradovať a realita sa ukáže až s odstupom času. Vláda Eduarda Hegera má jasné politické záujmy, aby podporila svoje kroky týkajúce sa dohodnutej výnimky na ruskú ropu. Rafinéria to vidí inak, z pohľadu svojej obchodnej stratégie a investícií, ktoré musí urobiť v zrýchlenom režime.

Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka bude mať rafinéria Slovnaft dostatok času na to, aby sa dokázala prispôsobiť embargu na ruskú ropu, ktoré začne naplno platiť až v decembri 2023.

Na tlačovej konferencii 7. júna uviedol, že embargo nie je žiadna tragédia, Slovensko má pri prechodných lehotách rovnakú pozíciu ako iné krajiny, teda v princípe sa nič závažné na tuzemskom trhu nedeje. Tiež spresnil, že premiér Eduard Heger vedel ešte pred samitom v Bruseli o možných problémoch Slovnaftu v súvislosti s vývozom niektorých produktov vyrobených z ruskej ropy.

„Na úrovni EÚ začalo byť embargo na ruskú ropu témou niekedy začiatkom mája. Od prvej chvíle sme požadovali prechodnú dobu troch rokov. Za ten čas by mala rafinéria Slovnaft čas prispôsobiť svoje technológie na prechod na iný typ ropy,“ uviedol R. Sulík.

Zmeny sa udiali počas 28. a 29. mája. Prvotne dal písomný pokyn slovenskej veľvyslankyni Petre Vargovej, aby stále trvala na trojročnom prechodnom období. Následne, aby pri rokovania požadovala rovnaké obdobie, aké majú iné krajiny. Až 30. mája sa začalo na summite lídrov EÚ črtať prechodné obdobie na export nafty na osem mesiacov. A tam sa začali črtať možné problémy.

Nech „bojujú“ Česi, Heger vyjednávania vzdal

„Vtedy som písal premiérovi, že je to problém, lebo Slovnaft nevie spracovať ruskú ropu bez exportu. Odpísal mi, že on osobne v predĺžení danej lehoty už nebude pokračovať, nech to robia hoci Česi a Maďari,“ dodal R. Sulík. Preto sa následne spojil s českým premiérom Petrom Fialom, aby zo svojej pozície zabojoval o ďalšiu výnimku, lebo Česko je hlavný odbytový trh pre Slovnaft.

„Rafinéria má teraz 18 mesiacov čas, aby sa prispôsobila, konkrétne do 4. decembra 2023. Dovtedy, musí upraviť svoje technológie, nejakú dobu po tomto termíne nebude bežať na sto percent, ale zároveň máme písomný záväzok MOL, že ich hlavným cieľom je tuzemský trh,“ dodáva R. Sulik. Slovnaft by vraj vedel bez ruskej ropy fungovať na 70 percent.

Priblížil tiež, že Slovensko má pri embargu rovnaké podmienky ako Maďarsko. V praxi to znamená, že ruská ropa sa na naše územie bude aj naďalej dovážať neobmedzene, kým nenájdeme vhodnú alternatívu. Problém bude najmä pri exporte.

Minister hospodárstva súčasne pripustil, že Slovnaft môže mať určité ťažkosti, no vyrokované podmienky sú podľa neho v súlade s politikou EÚ.

„Áno, mohli sme vyjednať viac. Premiér Heger sa rozhodol nechať to takto, bol upozornený. Ja jeho rozhodnutia plne rešpektujem, má na to svoje dôvody,“ povedal R. Sulík. Pokiaľ by Slovensko podľa neho chcelo presadzovať výhradne vlastné záujmy, mohli by takýto postoj zaujať aj ostatné štáty Únie. „Z tohto pohľadu si myslím, že sa premiér rozhodol správne,“ dodal minister.

Rafinérie musia investovať vo veľkom

E. Heger obratom odmietol tvrdenia ministra hospodárstva Richarda S., že by nechcel v Bruseli vyrokovať predĺženie osemmesačnej výnimky.

„Tieto tvrdenia sú zavádzajúce a nepresné,“ podčiarkol. Premiér tvrdí, že to, čo pre Slovensko dohodol, je lepšie, než pôvodný návrh. Hovorí o časovo neobmedzenej výnimke na dovoz ruskej ropy, pričom pôvodný návrh hovoril o troch rokoch. Podotkol, že všetky krajiny s výnimkou Česka deklarovali, že po ôsmich mesiacoch nechcú viac dovážať produkty z ruskej ropy. Jedinou výnimkou je podľa jeho slov Česko s 18-mesačnou lehotou. „Darmo by som vyrokoval výnimku na 50 rokov na vývoz produktov z ruskej ropy,“ poznamenal premiér.

Spoločnosť Slovnaft pred pár dňami upozornila, že osemmesačné prechodné obdobie spôsobí rafinérii problémy. Nebudú vedieť zaručiť zásobovanie trhu v regióne strednej Európy.

Aj predĺžená česká lehota je podľa Slovnaftu slabou náplasťou. Česko je síce ich obchodným partnerom, ale odoberá len malé percento z produktov, ktoré sa exportujú do iných krajín. Ide napríklad nielen o naftu, benzín, ale aj tiež chemikálie ako síru, toluén, benzén, xylén a plasty. Navyše, nastavené spracovateľské kapacity rafinérie v Bratislave klesnú pod technologické minimum.

Na problémy so zásobovaním slovenského palivového trhu upozorňuje aj Zuzana Oprchalová, výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie palivového priemyslu a obchodu (SAPPO). Veľké technologické zmeny budú potrebovať robiť všetky európske rafinérie, navyše v rovnakom čase, čo nebude jednoduché.

„Stačí jeden malý výpadok, jedna nepredvídateľná technická udalosť v ktorejkoľvek rafinérii v Európe, alebo v regióne, a nafty či benzínu bude nedostatok,“ dodala pre RTVS. Problémom je, že alternatívny tok z juhu cez ropovod Adria nie je dostatočne veľký pre kapacity Slovnaftu, čo situáciu ešte viac komplikuje

Problémy nebudú. Opak si myslia analytici

Slovnaft je jediná slovenská rafinéria a embargo na ruskú ropu môže spôsobiť ďalšie problémy, napríklad nedostatok palív v celej strednej Európe, upozornil v štúdiu TA3 analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Priemerný európsky motorista si podľa neho zaplatí vyššie ceny palív, ale Ruska sa to zásadnejšie nedotkne. Dôvodov je vraj viac.

Vo všeobecnosti už teraz máme systematický previs dopytu nad ponukou na komoditnom trhu. Trikrát toľko to platí v prípade kapacity rafinérií, jednoducho tá je v Európe nedostatočná. Navyše sa má ďalej znižovať, čo sa prejaví rastom cien palív nahor, uviedol analytik.

„To bude znamenať väčšie energetické bremeno pre nielen pre Slovensko a pre celú strednú Európu. Spôsobí to vyššie inflačné tlaky i slabší ekonomický rast, vrátane pomalšieho rastu životnej úrovne,“ spresnil S. Pánis. Najprijateľnejším modelom by bolo, ak by Európa žiadne embargo na ruskú ropu neuvalila.

„Politici rozhodli, že našu ekonomickú prosperitu obetujeme vyšším princípom etiky a morálky, teda ďalším nepodporovaním ruského režimu. Otázne je, či tieto politické ciele budú splnené, keďže väčšinu ruskej ropy bude Kremeľ schopný pretrasovať do Ázie,“ dodal S. Pánis.

Z dát dopravcov, satelitných snímok a informácií obchodníkov s ropou vyplýva, že Rusko výpadok čiastočne nahradilo obchodom s Čínou a Indiou. Kremeľ pred inváziou naložil na tankery 27 miliónov barelov ropy týždenne, v posledných dvoch mesiacoch napriek invázii došlo k významnému nárastu. Len v minulom týždni sa tento počet pohyboval medzi rekordnými 74 až 79 miliónmi barelov, cituje Bloomberg z rozboru analytickej spoločnosti Kpler.

Rovnako to vníma aj Lukáš Kovanda, ekonóm českej Trinity Bank. „Rusko nakoniec embargo toľko bolieť nemusí, záleží, za koľko a v akom objeme sa mu bude dariť predávať ropu krajinám ako India či Čína,“ dodal. Množstvo ruskej ropy, ktorú si kupuje Čína, dosiahlo začiatkom júna 2022 rekordnú úroveň, píše portál aktualne.cz. Peking ju však kupuje v tichosti a hlboko pod cenou bežnou pre ázijský trh. Kvôli nižšiemu dopytu vo svete si môže vyjednávať lepšie podmienky.

Gréci zaujali odlišný postoj ako Slováci

Paradoxom v EÚ je postoj Grécka. Gréci sa summite EÚ rozhodli úplne odlišne ako vláda E. Hegera, preferovali záujmy vlastných dopravných firiem pred princípom morálky a etiky, konštatuje S. Pánis. „Len pripomínam, gro ruskej ropy po mori je prepravované gréckymi tankermi, pričom tie zdvojnásobili prepravu ruskej ropy od začiatku invázie, čiže na tom zarábajú dvojnásobne,“ zdôrazňuje analytik J&T Banky.

Ešte sadzby za dopravu Grékom narástli z rádovo desaťtisíc dolárov za deň na 33-tisíc dolárov denne. Čiže grécke prepravné firmy vďaka tomu, že si dokázali na poslednom summite EÚ vyrokovať výnimku, zarábajú šesťnásobne viac na ruskej rope.

„Je to teda diametrálne odlišný postoj, aký zaujala vláda E. Hegera, ktorá pravdepodobne z politických dôvodov nechcela vyrokovať lepšie podmienky pre Slovnaft. Zachovali sme sa principiálne. Poškodili sme si ekonomiku, ale je otázne, či sa podarí do takej miery poškodiť ruskú ekonomiku, aby ju to odradilo od pokračovania agresie na Ukrajine,“ spresnil S. Pánis.