V akejkoľvek oblasti, v ktorej Čína dominuje, je výsledok vždy rovnaký: nízke ceny. A to v takom množstve a za také ceny, že tým zaplaví celý svet. Konkurencia sa dostane do strát a často neprežije.
Tento model krajina aplikovala mnohokrát v minulosti. Počas nedávnej návštevy Washingtonu sa indický minister obchodu a priemyslu Piyush Goyal sťažoval, že Čína takto pred dekádami „zabila“ indický priemysel.
Podobnú skúsenosť má aj EÚ, ktorej zničila produkciu solárnych panelov. Čína ich síce vyrába lacnejšie, než by ich vyrábala Európa, no teraz je EÚ plne závislá od ich importu. Rovnaký príbeh sa odohráva v prípade automobilov a najnovšie aj kritických minerálov, najmä dvoch: lítia a kobaltu.
V priebehu piatich rokov Čína vybudovala obrovské výrobné kapacity v Konžskej demokratickej republike, ktorá má najväčšie zásoby kobaltu na svete. Produkcia vzrástla z 15-tisíc ton na 230-tisíc ton. Svet zaplavila takým množstvom kobaltu, že jeho cena klesla na 20-ročné minimá. Pri zohľadnení inflácie sú to minimá až za polstoročie.
Cena kobaltu je teraz taká nízka, že akýkoľvek nečínsky výrobca má problém prežiť. Na trhu vznikla nadmerná kapacita minimálne na dva, možno až päť rokov. V takejto situácii nikto nebude investovať do novej produkcie.
Podobne je to aj pri výrobe lítia. Čínske konglomeráty tak výrazne zvýšili ponuku, že ceny padli z úrovne 85-tisíc dolárov za tonu na súčasných 11-tisíc. To opäť vytvára minimálnu motiváciu pre vstup do tohto odvetvia, v ktorom by sa radi stali serióznymi hráčmi Európania aj Američania.
Americký tajomník pre ekonomický rast, energiu a životné prostredie Jose Fernandez povedal, že Čína pomocou nadprodukcie vytláča globálnych rivalov. Ide o predátorské ceny – znižujú ich, až kým nezmizne konkurencia. Krajina produkuje „omnoho viac lítia, ako svet potrebuje“, dodáva.
V podobnom duchu Čína momentálne zasahuje svet nadprodukciou ocele alebo lacných elektrických vozidiel. Európa sa bráni zavedením ciel, no odborníci priznávajú, že to nemusí stačiť. Ďalším krokom Číny bude pravdepodobne vytvorenie montážnych fabrík mimo krajinu.
Namiesto posielania áut z Číny bude posielať lacné diely do Turecka či Maďarska, kde sa budú autá montovať. Takto obíde clá, no výsledok bude v konečnom dôsledku rovnaký.
Pri súčasnej snahe krajiny zastaviť ekonomické spomalenie za každú cenu je pravdepodobné, že táto politika sa ešte dlho nezmení. Preto nemá veľký zmysel púšťať sa do výroby čohokoľvek, v čom dominuje Čína. Zaujímavou myšlienkou by ale bolo využiť nízke ceny a začať budovať strategické rezervy v komoditách, ktoré sú pod výrobnou cenou.
