Štát živí bujný aparát, míňa milióny eur. Vláda si zvolila jánošíkovský prístup, tvrdia firmy

Vláda Eduarda Hegera sa po dlhšom čase podľa vlastných slov rozhodla zatočiť s infláciou a poskytnúť finančnú pomoc rodinám v núdzi. Používa opäť vzletné vyjadrenia typu: „Nemusíte žiť v strachu, že budete mať vyššie dane, sto najväčších firiem to zaplatí... Tí, ktorým počas pandémie výrazne vzrástli zisky, by mali prispieť na pomoc všetkým....“

Dôvodom rozhodnutia vlády je medziročná inflácia, ktorá v marci 2022 vzrástla na 10,4 percenta a na dvojciferných hodnotách sa zrejme udrží aj v ďalších mesiacoch. Rast cien pocítili slovenské domácnosti pri nákupe potravín, na pumpách, vidieť ho bolo aj na účtoch za energie.

Viac ako frázy by však ľudia aj odborníci radi počuli argumenty, racionálne zdôvodnenia a konkrétne prepočty, z akých zdrojov sa pomoc zaplatí. Toho sa však nedočkali, podobne ako prvých náznakov daňovo-odvodovej reformy, ktorú predstavil minister financií Igor Matovič ešte v novembri minulého roka.

Kde vziať a „nekradnúť“?

Vláda 21. apríla oznámila, že kvôli zdražovaniu chce na pomoc ľuďom minúť tento rok 260 miliónov eur, budúci rok to má byť vyše miliardy eur. V rámci pomoci pre obyvateľov predstavila jednorazové aj systémové opatrenia. Zahŕňajú jednorazový prídavok na dieťa, jednorazový príspevok pre skupiny najviac ohrozených ľudí, ale napríklad aj zvýšenie daňového bonusu. Dnes už je jasné, že to nebude stačiť, potrebné sú ďalšie opatrenia. 

Proti trom koaličným partnerom (OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí) stojí strana SaS. Tá tvrdí, že podľa programového vyhlásenia vlády treba vytvoriť predpoklady na zastavenie rastu daňovo-odvodového zaťaženia. Súhlasí s pomocou 133 miliónov eur, ktorú predstavil minister práce Milan Krajniak, a ktorá by mohla byť krytá z očakávaných nadpríjmov, s ďalšími návrhmi však má problém.

Rekordný dlh verejných financií

Slovensko je krajina s najvyšším rastom daní a odvodov v EÚ za posledných desať rokov. Vládou navrhnuté opatrenia znamenajú ich ďalšie zvýšenie, a preto návrh koaličných partnerov považuje strana za neudržateľný aj pre budúcoročný rozpočet, uvádza SaS na sociálnej sieti. Otázne teda je, či návrh prejde parlamentom a v akom konečnom znení.

Problém treba hľadať aj inde. Hrubý dlh Slovenska dosiahol podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť úroveň 63,1 percenta HDP, čo je v rámci verejných financií Slovenska historicky najvyššia úroveň. Jeho hodnota sa tak ešte viac vzdialila od najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy, ktoré je v súčasnosti na úrovni 56 percent HDP. 

Nedostatkom je aj prebyrokratizovaná štátna a verejná správa, nesystémové riešenia prijímané bez diskusií s odborníkmi z praxe a nepredvídateľná legislatíva. TREND zaujímalo, ako to vidia odborníci a zástupcovia rôznych podnikateľských združení. Pýtal sa ich, či by mal štát pomáhať chudobným rodinám cez zvýšené príspevky a bonusy tak, že zvýši dane bohatým firmám, napríklad cez selektívne dane.

Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska:

Vláda by mala v prvom rade venovať energiu hľadaniu zdrojov v prebujnenom verejnom sektore, ktorý zamestnáva viac ako 400-tisíc ľudí. Na túto úlohu však, zdá sa, rezignovala a namiesto toho sa rozhodla pre jánošíkovský prístup a zavádzanie nových daní. Slovensko má skúsenosť s dôsledkami takéhoto selektívneho zdaňovania. Došlo k odchodu viacerých firiem a zmenšeniu konkurencie v dotknutých sektoroch, premietnutiu daní do cien alebo k obmedzovaniu investícií.

Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov

Zavádzanie nových osobitných či odvetvových daní a odvodov nie je efektívnou cestou k hľadaniu finančných rezerv na financovanie vládnych sociálnych programov. Môže to obmedziť investičnú aktivitu v budúcnosti. Štát by mal pomáhať mladým, chudobným rodinám, avšak pokiaľ ide o zdroje, v prvom rade je potrebné zrealizovať audit verejných výdavkov, na ktorý zamestnávatelia upozorňujú dlhé roky.