Štát požičia mestám veľké peniaze. Zaveďte reformy a nemusíte ich vracať, naznačuje

Mestá a obce si u štátu vyprosili lacné pôžičky, ktoré sa môžu zmeniť na dary, ak budú súhlasiť s pripravovanou reformou verejnej správy. Konkrétna forma úveru samosprávam ešte nie je jasná. Ministerstvo financií má viacero variantov, ale prezrádzať ich veľmi nechce.

„Na konkrétnych parametroch návratných finančných výpomocí rezort financií momentálne pracuje. Navyše, rokovania budú pokračovať aj s ďalšími zástupcami miest a obcí, a preto je o podrobnostiach ešte predčasné hovoriť,“ uvádza Pavol Kirinovič, hovorca rezortu financií. Jasné je len to, že úvery na tento účel budú poskytnuté zo štátnych finančných aktív. Uvažuje sa aj o použití financií z Európskeho fondu obnovy. Z toho by mohlo Slovensko dostať päť až osem miliárd eur.

Podľa informácii TRENDu z prostredia samospráv by pôžičky mali byť naozaj lacné dokonca bezúročné či s odkladom splátok na dlhé roky.

„Navrhujeme začiatok splácania v roku 2024, s nulovým úrokom na 10 a viac rokov,“ hovorí Richard Rybníček, primátor Trenčína a prezident Únie miest Slovenska, ktorá už s vládou rokovala.

Štátny úver by mohol byť dokonca odpustený pri reforme verejnej správy, ktorú vláda tiež pripravuje. Štát tak bude mať páku na neposlušné mestá a obce, ktoré by sa zmenám vzpierali.  

Účelové pôžičky namiesto dotácii

Podľa informácii TRENDu  boli pôvodne v hre aj priame dotácie samosprávam. Štát od nich napokon upustil.  Hlavným dôvodom odmietania priamych dotácii je, že minister financií Eduard Heger je presvedčený, že štát a samospráva sa majú spoľupodieľať na riešení ekonomických dopadov. 

Ďalší dôvod môže byť aj ten, že štát dokáže lacnými pôžičkami motivovať mestá a obce, aby peniaze “neprejedli“ na bežné výdavky, ale investovali ich. Navyše, ak by úvery nesplácali, mohol by ich ľahšie vymáhať napríklad cez strhnutie z podielových daní, ktoré obciam posiela.