Štát naďalej diskriminuje bytovky s vlastnými kotolňami

Keď dnes človek plánuje kúpiť byt v bytovke, to najdôležitejšie, čo by tohto kupca malo zaujímať, je, ako je bytovka vykurovaná. Náklady na energie sa totiž môžu vyšplhať v jednom byte na sto eur mesačne, zatiaľ čo v úplne rovnakom byte na vedľajšej ulici to budú aj štyri stovky. Pred rokom nemožné. Dnes krutá realita.  

Rozdiel je v tom, či má byt v kúpeľni kotol, alebo je napojený na tepláreň, alebo má bytovka vlastnú kotolňu. Ten posledný prípad je dnes veľmi rizikový. Ak majiteľ bytu tvrdí, že platí zálohu 100 eur mesačne, radšej si to overte. Možno by už mal platiť 4-násobok, len o tom nevie.

Domácnosti si z pohľadu energií nie sú pred regulátorom rovné

Základný  problém o ktorom TREND už písal, je legislatíva, ktorá kotolňu v bytovom dome nevidí ako vykurovanie desiatok bytov, ale len ako jeden subjekt, ktorý má vysokú spotrebu (teda nad 100- tisíc  KWh ročne), a preto nemá nárok na regulované ceny energií.

Ministerstvo hospodárstva argumentovalo, že týmto bytom nikto nekázal, aby sa odpojili od teplární a vybudovali si v bytovke vlastnú kotolňu. Bolo to vraj rozhodnutie majiteľov bytov, z ktorého v minulosti profitovali. Tento argument však kríva na obe nohy.

Po prvé totiž existujú bytovky, ktoré vlastnú kotolňu z architektonických dôvodov mať musia. Ide napríklad o kaskádové bytovky, kde nie je možné vybudovať samostatný komín z každého bytu. Po druhé platí, že mnoho súčasných majiteľov kúpilo byt takto.  Neboli to teda oni, kto sa rozhodol, že chcú mať v bytovke vlastnú kotolňu. Odkiaľ má bežný človek vedieť, že z pohľadu odberu energií, si jednotlivé domácnosti nie sú pred regulátorom rovné?

A po tretie, nie je pravda ani to, že v minulosti na tom ušetrili. Skôr naopak. 

Štát sa snaží pomôcť, ale základný problém nerieši

Štát sa snaží pomôcť. Z prvej fázy, keď problém ignoroval, sa už dostal. Tá trvala od októbra minulého roka až do januára 2022. Potom nastala druhá fáza, keď  štát použil obvyklú rétoriku. A, síce, že tie bytovky si za to môžu samy. Ako by povedal klasik: „Charakterné.“ Už sme však v tretej fáze; štát pomáha. Preto si treba dávať pozor.

Po nedávnej tlačovej konferencii sa mnohí potešili, že elektrárne nezbankrotujú a domácnosti ušetria do roku 2024 miliardu eur na energiách. Samozrejme sa to opäť netáka bytoviek s vlastnou kotolňou.

Avšak aj tieto bytovky dostanú pomoc a na energiách môžu tiež ušetriť. Síce menej ako ostatné domácnosti, ale aspoň so šibeničným termínom a pod hrozbou drakonickej pokuty od súčasného dodávateľa plynu.

Domácnosti druhého typu zaplatia viac o 57 percent

Ak domácnosti, ktoré majú spoločnú kotolňu podpíšu zmluvu so Slovenským plynárenským priemyslom (SPP) na tri roky, dostanú cenu 69 eur za MWh plynu. Ostatné domácnosti platia necelých 44 eur. To je však ten najmenší problém, pretože tieto domácnosti s kotolňou rozumejú , že ceny plynu sa zvýšili a tento krok im ušetrí zhruba polovicu zo súčasnej drakonickej ceny. Vždy je lepšie platiť o polovicu viac ako štvornásobne viac.

Čelia však náročnému rozhodnutiu, pretože majú možnosť podpísať zmluvu aj s kratšou viazanosťou, cena plynu je ale v tomto prípade  vyššia. Pohybuje sa od 79 do 89 eur za MWh. Výhodné by to bolo len vtedy, ak by cena plynu tento rok výrazne klesla a na konci roka by uzatvorili novú zmluvu za nižšiu cenu. Kto si však staví na tento scenár v čase, keď nevie, kde sa zastavia ruské tanky?

Štát mesiace problém neriešil,  potom dal šibeničný termín

Slovenská vláda problém mesiace neriešila, následne dala domácnostiam pár dní na to, aby o pomoc požiadali. Lenže v bytovkách je demokracia. Je potrebné urobiť schôdzu a dohodnúť sa. Vláda niektoré veci presadzuje mesiace, no bytovky to majú urobiť za pár dní?

Zástupkyňa vlastníkov bytov v jednej z bytoviek na Dlhých dieloch v Bratislave hovorí, že vyplniť  formulár, ktorý nachystalo ministerstvo hospodárstva nebol problém a zabralo to asi hodinu. Väčšie problémy sa však len vynorili.

Dodávatelia energií vydierajú domácnosti